Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Zmeny v daniach od 1. marca
2. 3. 2009
Vyššie nezdaniteľné minimum, vyššia zamestnanecká prémia, milionárska daň.
Nezdaniteľné minimum sa dotkne všetkých pracujúcich s hrubým mesačným príjmom do 1 474
€. Od marcovej výplaty budú ich mzdárky
posielať štátu na preddavkoch na daň o 9,33 € menej. O túto úpravu žiadať
zamestnávateľov netreba. Pri ročnom
zúčtovaní dane v marci 2010 alebo pri podávaní daňového priznania štát spätne
vyplatí 9,33 € aj za január a február 2009.
Nárok na zamestnaneckú prémiu
Vznikne každému zamestnancovi s príjmom od polovice minimálnej mzdy 148
€ do 388 €. Zamestnanci s platom od 148 € do 295,5 € získajú k výplate 15,09 €.
Zamestnanci s platom od 295,5 € do 331 € dostanú od 15,09 € do 9,33 €.
Zamestnanci s platom od 331 € do 388 € si polepšia o 9,33 €. Časť z toho uvidia
už na marcovej výplatnej páske v súvislosti s vyšším nezdaniteľným minimom,
časť dostanú až pri ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania.
Milionárska daň
Sa dotkne zamestnancov s príjmom od 1 474 €. Zamestnanci s príjmom od 1
474 € do 1 699 € menej pocítia zvýšenie nezdaniteľnej sumy. Zamestnanci s
príjmom od 1 699 € do 2 955 € ročne zaplatia na dani o 6 až 7 viac. Zamestnanci
s príjmom nad 2 955 € zmenu nepocítia.
Stránkové hodiny v Sociálnej poisťovni
27. 2. 2009
Sociálna poisťovňa mení stránkové hodiny vo svojich pobočkách. Zmenou sa rozširujú možnosti vybavovania väčšiny klientov po bežnom pracovnom čase.
Otváracie hodiny
budú predĺžené počas dvoch dní týždni a pobočky nemôžu mať dva nestránkové dni.
Nestránkový deň bude vo štvrtok, ale aj počas neho budú otvorené pokladnica a
podateľňa. Prerušenie stránkových hodín pre verejnosť z dôvodu obedňajšej
prestávky nie je povolené.
Podnetom na zmenu boli pripomienky občanov. Tí si často
svoje záležitosti nemohli vybaviť inak ako v pracovnom čase a museli odchádzať
z práce alebo si vyberať dovolenku.
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.
Pripravuje sa novela zákona o DSS
26. 2. 2009
Vláda v spolupráci s centrálnou bankou pripravuje novelu zákona, ktorá by mala súčasné fixne nastavené platby zrušiť a nadviazať ich na dosiahnuté výnosy.