Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Nová právna úprava kolektívnych zmlúv
23. 6. 2009
Podľa navrhovanej právnej úpravy by sa extenzie kolektívnych zmlúv mali zmeniť tak, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa stali záväzné pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Ministerstvo
práce touto úpravou sleduje zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi
zmluvami, keďže po roku 2004 pokrytie výrazne kleslo. Zároveň sa majú rozšíriť
podmienky, za ktorých nemôže byť rozširovanie zmlúv vykonané na jednotlivých
zamestnávateľov. Oslobodení od extenzie by mali byť zamestnávatelia, ktorí sú
ku dňu účinnosti rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v úpadku a
zamestnávatelia, ktorí ku dňu účinnosti rozšírenia vykonávajú podnikateľskú
činnosť kratšiu ako 24 mesiacov, ak nejde o právneho nástupcu iného
zamestnávateľa.
Nová právna
úprava chce umožniť dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho
stupňa aj zamestnávateľom, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov, ak s
tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia.
Navrhovaná
právna úprava rozširovania (extenzie) rešpektuje základné zásady zakotvené v
medzinárodných dokumentoch a je porovnateľná s právnymi úpravami rozširovania
záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách EÚ.
Navrhovaná
novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. decembra t.r.
Obchodník musí umožniť platbu kartou pri akejkoľvek sume
23. 6. 2009
Ak obchodník informuje o možnosti platiť pri jeho pokladnici kartou, musí takúto platbu umožniť bez ohľadu na jej výšku. Tvrdí to Slovenská obchodná inšpekcia. Niektorí obchodníci však toto pravidlo nedodržiavajú a stanovujú si minimálnu hodnotu nákupu.
Za porušovanie
tejto povinnosti hrozia obchodníkom
sankcie. Ak obchodník viackrát odmietne platobnú kartu pre nízku hodnotu
nákupu, môže s ním banka okamžite rozviazať zmluvu.
Banky nevidia dôvod na to, aby obchodníci odmietali používanie platobných
kariet pre nízke sumy.
Niektoré banky majú pri svojich termináloch definované technické minimum,
pod ktoré nie je možné platbu spracovať. Okrem technického minima obchodníci
poznajú aj ekonomické minimum, keď je platba kartou pre nich rentabilná. Toto
je vyššie ako technické minimum.
Podnikatelia obhajujú tieto limity vysokým podielom nákladov na celkovej
sume transakcie, ak je hodnota nákupu príliš nízka.
Tieto argumenty mohli byť podložené v minulých rokoch, najmä pre výšku
telekomunikačných nákladov spojených s jednou transakciou. V súčasnosti sú už
však takéto argumenty neopodstatnené.
Ministerstvo financií pre úpravu tejto situácie pripravuje návrh zákona
o platobných službách. Novela by mala
podporiť platby kartou, no
nemala by znevýhodniť platbu v hotovosti pred platbami kartou. Ak návrh zákona prejde, obchodník už nebude
môcť od zákazníka žiadať zaplatenie samostatného poplatku za to, že platí
kartou. Podľa návrhu zákona banky, ktoré podnikateľom poskytujú terminál,
nebudú môcť obchodníkom brániť v tom, aby zákazníkom platiacim kartou
poskytovali benefity, napríklad v podobe zľavy.
Problém minimálnych limitov na platbu kartou novopripravovaná legislatíva
však nevyrieši. Takéto skutočnosti nie sú upravené v právnom poriadku
Slovenskej republiky, neupravuje ich ani návrh zákona o platobných službách.
Hovorca Slovenskej bankovej asociácie tento nedostatok potvrdil. Pripomenul, že zákon len prenáša európsku
direktívu o platobných službách do našej legislatívy. Hovorca avizoval, že v
druhej polovici roka by mala byť zverejnená smernica o elektronických
peniazoch. Pre obchodníka sú podľa neho
menej nákladné a sú vhodné najmä pri
platení menších nákupov.
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.