Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Rastie záujem o pripoistenie v prípade nezamestnanosti
9. 9. 2009
Pripoistenie v prípade nezamestnanosti po strate práce garantuje pravidelné mesačné dávky. Počet klientov, ktorí uzavreli takéto zmluvy rastie. Poisťovacie spoločnosti ponúkajú takéto pripoistenie v rámci životného poistenia.
Pripoistenie v prípade nezamestnanosti má zabezpečiť náhradu príjmu v prípade, že poistenec zostane bez práce. Vyplácaná suma sa môže vyšplhať až na 75 % dovtedajšieho príjmu poistenca. Výška poistného sa líši podľa regiónu a závisí aj od vzdelania klienta. Podľa metodiky ústredia práce nezamestnanosť ku koncu júna presiahla štvorročné maximum 12 %.
Kajmanským ostrovom hrozí zavedenie priamych daní
7. 9. 2009
Vďaka turizmu a statusu daňového raja sú Kajmanské ostrovy pokladané za bohatú krajinu. Tento ostrovný štát v Karibiku však tvrdo zasiahla svetová finančná kríza. Krajina, ktorá je plná bánk a účelových firiem je na pokraji bankrotu. A pretože vláda nemá peniaze, hrozí napríklad zavedenie priamych daní.
Počet turistov, ktorí sú najväčším zdrojov príjmov štátu, sa od začiatku svetovej hospodárskej krízy výrazne znížil. Podstatne v tomto daňovom raji klesol aj obchod s finančnými službami.
Britská vláda navrhuje teraz bývalej kolónii zavedenie priamych daní, aby sa vláda vyhla bankrotu. Vážnosť situácie dokladuje aj list predstaviteľa britského ministerstva zahraničných vecí adresovaný premiérovi Kajmanských ostrovov, v ktorom mu v budúcnosti odporúča zaviesť nové dane.
Zavedenie priamych daní by pre asi 50 tisíc obyvateľov ostrova, ktorí doteraz platili iba nepriame dane bolo novotou. Takáto "daňová sloboda" bola dôvodom, že sa štát stal významným finančným centrom a lákal mnohých majiteľov firiem, ktorí si na ostrove založili účelovú firmu.
V bývalej britskej kolónii v súčasnosti sídli približne 80 000 firiem, z toho 800 poisťovní a 269 bánk. Navyše, viac hedžových fondov nie je registrovaných nikde vo svete. Na každých päť obyvateľov pripadá jeden hedžový fond. Banková licencia na Kajmanských ostrovoch stojí cca 620 000 USD.
K 30. júnu 2009 dlh Kajmanských ostrovov predstavoval podľa mediálnych správ asi 600 miliónov USD. Londýn krajine odmietol poskytnúť záchranné úvery vo výške 465 miliónov USD. Podmienil to predložením plánu na zníženie výdavkov. Blahobyt Kajmanských ostrovov by nemal závisieť od tých, ktorí sa daniam vyhýbajú v iných štátoch.
Premiér Kajmanských ostrovov však zatiaľ odmieta zavedenie priamych daní.
Prisľúbil, že urobí pre zvládnutie terajšej komplikovanej situácie všetko bez toho, aby ohrozil turistický priemysel a finančný sektor.
Premiér tvrdí, že krajine bankrot zatiaľ nehrozí. Jej majetok je vyšší ako dlhy.
Aktivity odborov pri zmiernení dopadov hospodárskej krízy
7. 9. 2009
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov by sa opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy mali odvíjať tromi základnými smermi. Prvým opatrením by malo byť úsilie o obnovu exportu. Druhým významným krokom je rozvoj domácej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Tretím dôležitým opatrením by malo byť zvýšenie domácej spotreby.
Tieto tri kroky by mali umožniť zvýšenie miezd a reguláciu cien potravín, aby ľudia za tovarom necestovali do zahraničia. Prezident Konfederácie odborových zväzov to konštatoval v rámci otvorenia letnej školy Paneuropean Regional Council (PERC) - Celoeurópska regionálna rada.
Prezident vyjadril spokojnosť s protikrízovými opatreniami vlády. Veľmi pozitívne hodnotí, že vláda zagarantovala vklady občanov, čím sa finančný sektor stabilizoval. Slovenský finančný trh je zdravý a má určitú likviditu, takže Slovensko má výhodnú pozíciu oproti niektorým európskym krajinám.
Svoje medzinárodné skúsenosti na letnú školu PERC okrem iných prezentovať aj generálny tajomník Medzinárodnej odborovej konfederácie, generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie a prezident PERC.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že v čase svetovej hospodárskej krízy je výmena skúseností veľmi dôležitá, nakoľko jej dopad sa najviac dotkol práve zamestnancov, ktorým treba pomáhať, a nutné je prijímať opatrenia na ochranu ich pracovných miest.
Európska letná škola PERC potrvá do 9. septembra. Jej nosnou témou je výmena skúseností z opatrení prijatých na riešenie hospodárskej a finančnej krízy v jednotlivých krajinách Európy. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako sto účastníkov z európskych krajín.
PERC ako Paneurópska regionálna rada odborov bola založená 19. 3. 2007 v Ríme.
Pokračujú bilaterálne rokovania o minimálnej mzde
4. 9. 2009
Pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy v budúcom roku sú odborári neoblomní. Ani včerajšie rokovanie sociálnych partnerov u premiéra tak nevyriešilo, koľko budú zarábať približne tri percentá zamestnancov. Rozhodnúť by sa o tom malo budúci týždeň na ďalších, tentoraz bilaterálnych rokovaniach.
Podľa informácií by mal premiér samostatne rokovať s tými, ktorí nechcú ustúpiť.
Republiková únia zamestnávateľov chce ponechať súčasnú výšku minimálnej mzdy, teda 295,50 €. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj ministerstva práce by v prípade kompromisného riešenia, čiže rastu miezd na úrovni od troch do štyroch percent, nerobila problémy. Odborári sú ochotní ustúpiť len v tom prípade, ak zamestnávatelia dajú garanciu zamestnanosti. Prezident asociácie zamestnávateľských zväzov takúto garanciu vylučuje.