Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

Kým niekomu venuješ dôveru, pozri sa najskôr na jeho spôsob života a jeho charakter. (Demosthenes)

Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.