Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Ak vám niekto sľúbi nápravu, to ešte neznamená, že sa veci obrátia k lepšiemu.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.