Murphy radí
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek očami klasikov
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
Hlúposť je takmer všemocnou silou.
Nekompetentnosť nie je limitovaná ani časom, ani miestom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako bojovať s klebetou
Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)