Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Nezamestnanosť na Slovensku je najnižšia v histórii
18. 8. 2017
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla nový historický rekord. V júli bola 6,7 percenta, oproti mesiacu jún poklesla o dve desatiny percentuálneho bodu.
„Moje vízie a predstavy sú vzhľadom na vývoj ekonomiky optimistické. Na prelome rokov je reálne, aby sme začínali nezamestnanosť číslom päť," povedal Richter na brífingu. Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) pokračoval pozitívny vývoj nezamestnanosti aj počas dovolenkového obdobia. "Z hľadiska historického vývoja som rád, že sme sa dostali prvýkrát pod číslo 8 %. Je potešujúce, že aj Eurostat skonštatoval za predchádzajúci mesiac, že v júni sa Slovensko s úrovňou nezamestnanosti dostalo pod priemer Európskej únie. Trend poklesu nezamestnanosti mladých ľudí tiež neustále pokračuje," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Richter. Zároveň priblížil, že mesiac júl je špecifickým mesiacom. "V dovolenkovom mesiaci sa veľmi veľa ľudí neprijíma ani sa nezverejňujú nové pracovné miesta. Týka sa to však aj predchádzajúcich rokov. Neprejavil sa ani veľký nárast cudzincov," doplnil Richter. Celkovo pracovalo na Slovensku ku koncu júla 43 245 cudzincov.
Júnové mzdy na Slovensku rástli
14. 8. 2017
Priemerná nominálna mesačná mzda v júni medziročne narástla v takmer každom odvetví. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
Najviac si prilepšili pracujúci v doprave a skladovaní, konkrétne o 11 percent, mzda v tomto sektore dosiahla 947 eur. Nasleduje maloobchod (o 10,3 percenta na 687 eur), predaj a oprava motorových vozidiel (o 9,1 percenta na 1 000 eur), priemysel (o 8,1 percenta na 1 081 eur), činnosti reštaurácií a pohostinstiev (o 6,2 percenta na 427 eur) a vybrané trhové služby (o 5,1 percenta na 913 eur). Menej ako päťpercentným tempom narástli medziročne júnové mzdy v ubytovaní (o 4,5 percenta na 673 eur), veľkoobchode (o 4,4 percenta na 907 eur). Najmenej narástli mzdy v stavebníctvo (o 0,7 percenta na 680 eur). Znížili sa v informačných a komunikačných činnostiach o 4,7 percenta. Napriek pokles tento sektor aj naďalej ponúka najvyššiu priemernú nominálnu mzdu - 1 628 eur.
zdroj: hnonline.sk
Odvodový bonus pre pokročilých
27. 7. 2017
Historicky najviac Sloveniek a Slovákov sa narodilo v roku 1979 – vyše 98-tisíc. V tom čase žilo na Slovensku 61-tisíc ľudí vo veku 35 rokov a iba 37-tisíc ľudí vo veku 70 rokov. Svet bol teda v poriadku. Rodilo sa veľa detí a takmer dvaja pracujúci „živili“ jedného dôchodcu.
Posuňme sa o 35 rokov, do roku 2014. Narodilo sa už iba 55-tisíc detí. Pracujúcich vo veku 35 rokov – to sú tí narodení v roku 1979 – je 93-tisíc. Dôchodcov vo veku 70 rokov je menej než 43-tisíc. Svet je teda ešte stále v poriadku. Na jedného dôchodcu sú viac než dvaja pracujúci, i keď už dnes vytvára Sociálna poisťovňa stovky miliónov eur ročne deficit. No skutočné problémy ešte len prídu. Posuňme sa o ďalších 35 rokov, do roku 2049. Koľko máme 70-ročných dôchodcov? Vyše 80-tisíc, to je ten historicky najsilnejší ročník 1979. Avšak 35-ročných pracujúcich, teda ročník 2014, máme len zhruba 50-tisíc. Už sa neskladajú na jeden dôchodok dvaja pracujúci. Jeden pracujúci musí živiť takmer dvoch dôchodcov. A to je dôvod, prečo je prvý – priebežný – pilier, tak ako je nastavený dnes, neudržateľný. Pri takomto vývoji je priebežný pilier, teda taký, kde sa pracujúci skladajú dnešným dôchodcom na dôchodky, neudržateľný. Riešenia sú v podstate dve. Tým prvým je kombinácia neskoršieho odchodu do dôchodku, nárastu odvodov – a to už dnes máme jedny z najvyšších odvodov na svete – a dotácia dôchodkov štátom zo všeobecných daní, aby sa systém vybalansoval, teda príjmy pokryli výdavky. Druhým riešením je opustiť priebežný pilier, lebo o pár rokov bude príliš málo pracujúcich a príliš veľa dôchodcov, inými slovami, vyviazať sa z medzigeneračnej solidarity. O to sa v roku 2004 vcelku úspešne snažila druhá vláda Mikuláša Dzurindu vytvorením druhého piliera, v ktorom si každý sporí na svoj dôchodok. Ten mohol o pár rokov prinášať prvé výsledky. Žiaľ, premiér Robert Fico druhý pilier fakticky zlikvidoval.
zdroj: hnonline.sk
Zdravotné poistenie
20. 7. 2017
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonáva príslušná zdravotná poisťovňa. Ak mal poistenec v kalendárnom roku viacero zdravotných poisťovní, ročné zúčtovanie poistného mu vykoná tá zdravotná poisťovňa, v ktorej bol poistenec naposledy verejne zdravotne poistený. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie za svojich poistencov, a ak títo poistenci mali aj zamestnávateľa, ktorý za nich platil zdravotné poistenie, vykonáva zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia aj za tohto zamestnávateľa.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Znamená to, že za rok 2016 vykonajú zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra 2017. Táto lehota sa môže o mesiac posunúť pri odklade lehoty na podanie daňového priznania. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
Výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa oznámi platiteľovi poisteného v lehote, do kedy ho musí vykonať (do konca septembra alebo do konca októbra). Ročné zúčtovanie poistného vykonané za zamestnanca doručí zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnancovi by sa výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2016 doručil napríklad vtedy, ak by v čase jeho vykonania nebol zamestnancom ani jedného zamestnávateľa z roku 2016.