Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
26. 9. 2017
S účinnosťou od 1. 9. 2017 sa sumy ustanovujú nasledovne:
a) 503,50 eura - jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti,
b) 928,74 eura - jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti,
c) 139,09 eura - opakovaný príspevok dieťaťu,
d) 176,84 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,
e) 125,78 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa osobne stará o tri deti a viac detí, ktoré sú súrodencami,
f) 72,86 eura - osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Sumy jednotlivých druhov príspevkov platné k 31. augustu kalendárneho roka sa upravujú od 1. septembra kalendárneho roka koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Takto upravené sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Sumy príspevkov sa ustanovujú opatrením MPSVaR SR a vyhlasuje sa jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia podľa § 18 zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo dňa 16. 8. 2017 opatrenie č. 206/2017 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. 9. 2017, ktorým sa ustanovujú sumy príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Daniarov sa pýtala iba jedna firma
19. 9. 2017
Podnikateľ a daňový úrad môžu mať rozdielny názor na to, čo si smie podnikateľ zahrnúť do nákladov a čo už nie. To je podľa prezidenta Kisku koreň celého škandálu s krátením daní a nepovažuje to za neštandardnú situáciu.
To, že daňové zákony môžu spôsobiť pochybnosti, si uvedomuje aj Finančná správa, a preto už od roku 2014 existuje inštitút záväzného stanoviska, ktorý má pomôcť riešiť nejasnosti a dať firmám istotu v konaní. Napriek trojročnej existencii ho však zatiaľ využil iba jeden daňový subjekt, a to minulý rok. Dôvodov nízkeho záujmu je podľa odborníkov viacero a jedným z nich je cena. Za vypracovanie stanoviska k jednému zákonu si Finančná správa účtuje štyri- až tridsaťtisíc eur, v závislosti od sumy obchodného prípadu. To je podľa Jarmily Bokorovej zo Slovenskej komory daňových poradcov neprimerane veľa hlavne pre malé a stredné podniky. Výhrady tohto druhu zachytili aj daniari, ktorí stanoviská vypracúvajú. „Finančná správa iniciovala návrh novely zákona a odporučila znížiť poplatky na polovicu. Novela zatiaľ nie je schválená,“ uviedla hovorkyňa Patrícia Macíková.
Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
6. 9. 2017
Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pri nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie.
Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu síce klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS. Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 percenta pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 percenta. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch.
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania poistného SZČO
25. 8. 2017
Poistné, ktorého súčasťou je aj poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Vyrovnaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného si daňovník uplatní ako daňový výdavok v kombinácii s paušálnymi výdavkami.
Poistenec, ktorý v roku 2017 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, uplatní postup podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2017 príjmy, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2016. Takto môže postupovať len v prípade, ak si neznížil základ dane o záväzok voči zdravotnej poisťovni v rámci úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a ani daň vybranú zrážkou tu neuvedie.