Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Preplatok na dani z daňového priznania PO za rok 2017
12. 1. 2018
Ak na preddavkoch v priebehu zdaňovacieho obdobia bolo zaplatené viac ako je výsledná daňová povinnosť, pričom správca dane nepoužije tento preplatok na úhradu daňovej pohľadávky, na úhradu daňového nedoplatku na dani, na úhradu splatného preddavku, na úhradu exekučných nákladov alebo na žiadosť daňovníka nepreúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, potom tento preplatok vráti.
Preplatok na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku (§ 79 ods. 2 daňového poriadku). Žiadosť o vrátenie preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, alebo žiadosť o preúčtovanie preplatku nepodlieha správnym poplatkom.
Lehota na podanie daňového priznania PO za rok 2017
10. 1. 2018
Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v ZDP.
Za zdaňovacie obdobie roka 2017 je daňovník povinný podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2018 (3. 4. 2018) a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
Lehota na podanie daňového priznania je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty priznanie odovzdané správcovi dane alebo odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku alebo prijaté elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne.
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania pre PO za rok 2017
10. 1. 2018
V prípade, že daňovník požiada o predĺženie na podanie daňového priznania, správca dane mu vyhovie, ak podá oznámeni najneskôr v deň, ktorý je stanovený ako posledný deň podania riadneho daňového priznania.
Podľa § 49 ods. 3 ZDP sa daňovníkovi na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania predlžuje lehota na podanie daňového priznania
- najviac o tri celé kalendárne mesiace, t.j. najneskôr do 30. júna 2018. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, pričom v tejto novej lehote je aj daň splatná,
- najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. najneskôr do 30. septembra 2018, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť, že súčasťou jeho príjmov sú aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a tiež uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. V tejto novej lehote je aj daň splatná.
Oznámenie podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.
Uvedené sa nevzťahuje na daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Takýto daňovník musí podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, t.j. najneskôr do 30. júna 2018. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.
Kto nemá povinnosť podania daňové priznanie PO za rok 2017
9. 1. 2018
Zákon vymedzuje právnické osoby povinné podať daňové priznania k dani z príjmov za rok 2017. Zároveň sú však vymedzené aj výnimky, ktoré túto povinnosť nemajú.
Povinnosť podať daňové priznanie nemajú (§ 41 ods. 1 ZDP):
• daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, Národná banka Slovenska , ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP ,
• občianske združenia v tom prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy z členských príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
• rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, len príjmy oslobodené od dane,
• registrované cirkevné a náboženské spoločnosti, ak majú iba príjmy z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP.