Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Regionálna investičná pomoc – nový zákon
30. 4. 2018
Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani, si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do stanovenej výšky, ak súčasne spĺňa všetky podmienky a osobitné podmienky podľa zákona o dani z príjmov.
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane.
Daňové a odvodové úľavy na trinásty a štrnásty plat
27. 4. 2018
Parlament schválil, že trinásty a štrnásty plat bude čiastočne oslobodený od daní a odvodov. Daňové a odvodové úľavy na časť trinásteho a štrnásteho platu sa budú týkať nielen súkromného sektora, ale aj zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Nová legislatívna úprava však neprikazuje zamestnávateľom tieto platy vyplácať. Bude tak na rozhodnutí samotného zamestnávateľa, či trinásty a štrnásty plat svojmu zamestnancovi vyplatí, alebo nie.
Ak zamestnávateľ dobrovoľne vyplatí zamestnancovi trinásty, prípadne aj štrnásty plat a splní zákonom stanovené podmienky, tieto peňažné plnenia voči zamestnancom budú do sumy 500 eur postupne oslobodené od dane z príjmov aj od sociálnych a zdravotných odvodov. Zo sumy trinásteho a štrnásteho platu, ktorá presahuje 500 eur, zamestnávateľ naďalej zaplatí za zamestnanca daň z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody. Schválený návrh pritom obsahuje viaceré obmedzenia a podmienky, ktoré si rozoberieme v nasledujúcom článku. Dozviete sa aj to, ako sa budú trináste a štrnáste platy v rokoch 2018 až 2021 postupne čiastočne oslobodzovať od daní a odvodov a aké sumy na daniach a odvodoch vďaka tomu usporí zamestnávateľ a jeho zamestnanec.
(Zdroj: podnikam.webnoviny.sk)
Priemerná dávka v nezamestnanosti vlani vzrástla, ich počet klesol
20. 4. 2018
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky, 167 miliónov eur. Priemerná mesačná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala v minulom roku 391,71 eura, čo je v porovnaní s rokom 2016 zvýšenie o 23,79 eura.
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky nároku na túto dávku, 167 miliónov eur. Vlaňajší počet vyplatených dávok v nezamestnanosti bol 431.847, pričom rok predtým poisťovňa vyplatila o približne 39.000 dávok viac - 470.236. Nárok na dávku v nezamestnanosti môžu získať občania, ktorí sa po strate zamestnania zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poistenie v nezamestnanosti im ku dňu zaevidovania sa na úrade práce trvalo najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov. Informovala o tom Sociálna poisťovňa.
Kia odvrátila štrajk. Zvíťazil kompromis
18. 4. 2018
Uplynul týždeň od vyhlásenia pohotovostného štrajku v žilinskej automobilke. Dôvodom bola nezhoda odborov zastupujúcich zamestnancov s vedením podniku. Mesiace sa totiž nevedeli dohodnúť na tom, ako sa budú zvyšovať mzdy, akú dlhú platnosť bude mať podpísaný dodatok k zmluve a ani na počte extra dní dovolenky pre zamestnancov.
Aj keď boli rozdiely po množstve rokovaní minimálne, odbory v podniku boli ochotné ísť do ostrého štrajku. Ako však postupom času vyplynulo na povrch, štrajk v podniku nemal príliš veľkú podporu. Aj preto museli odbory prísť po nedeľnej členskej schôdzi za vedením podniku a spraviť konečný kompromis. „Sme radi, že po mesiacoch zložitého vyjednávania sa obom stranám podarilo dospieť k dohode, ktorá je prijateľná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre zástupcov zamestnancov. Našim pracovníkom zabezpečí nadpriemerný rast miezd a spoločnosti umožní plánovanie v dlhšom než jednoročnom horizonte,“ zhrnul prezident a výkonný riaditeľ spoločnosti Dae-Sik Kim. Hlavný rozkol v rokovaniach predstavovala desiatka eur. A to doslova. Kia totiž navrhovala rast miezd o 107 eur, zatiaľ čo odbory o 117. Problémom bola aj dĺžka dodatku. Zatiaľ čo automobilka chce jeho trvanie na dva roky, odbory požadujú jeden. Posledným problémom je extra dovolenka pre dlhodobých pracovníkov. Podnik navrhuje jeden deň nad rámec zákona pre všetkých, ktorí v závode pracujú viac ako päť rokov. Odbory však chcú dva a tri dni pre ľudí, ktorí v podniku strávili viac ako 10 a 15 rokov.