Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Zmeniť zdravotnú poisťovňu je možné len do konca septembra
17. 9. 2018
Nárok na zdravotnú starostlivosť má každý, kto si platí zdravotné poistenie. Dôchodcom, študentom a matkám na materskej dovolenke platí poistenie štát. Každý jeden občan Slovenska sa v prípade potreby dostane k zdravotnej starostlivosti, ktorú mu však negarantuje poisťovňa, ale Ústava SR.
Aj tento rok máte možnosť zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu. Termín odovzdania prihlášok do novej poisťovne je do 30. 9. 2018. K zmene poisťovne dôjde od 1. 1. 2019.
V súčasnosti je na výber z troch zdravotných poisťovní a to:
• Dôvera (súkromná zdravotná poisťovňa),
• Union (súkromná zdravotná poisťovňa),
• Všeobecná zdravotná poisťovňa (štátna zdravotná poisťovňa).
Prihlášku na zmenu možno podať len do jednej z nich. Zdravotná poisťovňa je povinná vám ju do 15. decembra potvrdiť a preukázateľne doručiť preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky. Ten bude platný od 1. januára 2019.
Spôsob sa môže u jednotlivých poisťovní jemne líšiť, potrebné informácie nájdete na webových stránkach každej z nich. Zvyčajne sa dá žiadosť podať telefonicky, poštou, osobne alebo cez online prihlášku na webe. Prihlášku však musíte vlastnoručne podpísať.
Povinnosť vrátiť starý preukaz poistenca z pôvodnej zdravotnej poisťovni a povinnosť nahlásiť zmenu zdravotnej poisťovne svojmu lekárovi už nie je povinnosť.
Zoznam výhod, benefitov či bonusov je v každej poisťovni dlhý. Najlepšie je pozrieť si ich porovnanie na niektorej webstránke a potom sa zamerať na vybrané výhody na webe jednotlivých poisťovní. Tak isto je aj možnosť telefonicky alebo osobne spýtať sa na konkrétnu ponuku služieb pre pacientov s konkrétnou diagnózou alebo všeobecne...
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím
14. 9. 2018
Zamestnávateľ je povinný:
- zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,
- vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
- viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, pričom tento má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, na účely povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím sa započítava, ako keby zamestnával 3 takýchto občanov.
Celkový počet zamestnancov je možné charakterizovať ako priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Zamestnávateľ túto povinnosť preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na predpísanom tlačive.
Povinnosť uvádzanú v predchádzajúcom môže zamestnávateľ splniť i zadávaním zákaziek pracoviskám zamestnávajúcim občanov so zdravotným postihnutím. Zákazku je v danom prípade potrebné chápať ako dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.
Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní svoju zákonnú povinnosť zadaním zákazky.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným po-stihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasle-dujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postih-nutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy za-mestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Ak citovaný úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postih-nutím len časť kalendárneho roka, tento odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slo-venskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas ka-lendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu...
Stravovanie dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov
14. 9. 2018
Túto službu poskytuje obec v rámci svojho sociálneho programu občanom obce, ktorí sú poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku a občanom, ktorí sú pre svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaní na spoločné stravovanie.
Jedáleň poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá:
a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav
c) dovŕšila dôchodkový vek.
Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti fyzickej osobe uvedenej v písm. b) a c). Stravnú jednotku predstavujú celkové náklady na suroviny a režijné náklady vynaloženú na prípravu stravy. Jedálny lístok poskytuje prehľad (spravidla týždeň dopredu) a rozsah pripravovaných viacerých druhov jedla, ktoré príslušná jedáleň poskytuje (bezmäsité, mäsité, diétne).
Obec zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov doručí obci písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ktorá obsahuje:
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu
b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si táto fyzická osoba vybrala
c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby
d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, ak bolo vydané.
Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a na základe výberu poskytovateľa sociálnej služby touto fyzickou osobou
a) poskytne sociálnu službu, ak je zapísaná do registra poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej len „register“), alebo
b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby zapísaného do registra...
Smer chcel bohatým siahnuť na výplaty
12. 9. 2018
Výška odvodov sa aktuálne počíta v závislosti od mzdy, no maximálne do sedemnásobku priemerného platu. Pri prekročení tejto hodnoty, čo je tento rok 6 400 eur, sa už odvody ďalej nezvyšujú.
Skupina piatich poslancov zo Smeru však túto hranicu chcela zvýšiť cez pozmeňovací návrh k zákonu o ročnom zúčtovaní. Včerajší Sociálny výbor návrh neschválil. Poslanci chceli hornú hranicu posunúť na 11-násobok priemernej mzdy, čím by sa výrazne zvýšili odvody ľuďom, ktorí zarábajú mesačne viac ako 6 400 eur. Aj napriek tomu by však od štátu nedostali žiadnu protislužbu vo zvýšení prípadných dávok či dôchodku.