Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Vláda chce minimálku nadviazať na odvetvia
29. 4. 2019
Z minimálneho platu dnes žijú približne štyri percentá Slovákov. Každoročné rokovanie medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi o hranici minimálnej mzdy označil premiér Peter Pellegrini ako náročný boj s nejasným výsledkom. Nárast „minimálky“ v posledných rokoch obhajovala vláda najmä ako snahu o priblíženie sa k sume, ktorá by predstavovala 60 percent priemernej slovenskej mzdy.
To by sa po novom malo zmeniť. Minister práce Ján Richter totiž hovorí o rôznych hraniciach najnižšieho platu, ktoré by záviseli od jednotlivých odvetví. „Odvetvová mzda zohľadňuje objektívne rozdiely, ktoré z hľadiska ceny práce v jednotlivých odvetviach sú,“ tvrdil šéf rezortu práce po sneme Republikovej únie zamestnávateľov.
Nižšie dane bude mať len časť našich firiem
29. 4. 2019
Návrh SNS na znižovanie daní podnikateľom sa síce objavil iba pred dvomi mesiacmi, už však prešiel tromi zmenami. Najprv mala platiť znížená 15-percentná daň z príjmov pre všetkých, potom 15 percent pre najmenších a postupné zvyšovanie až do 20 percent. V nedeľňajšej relácii V politike na TA3 však predseda parlamentu Andrej Danko predstavil finálnu verziu, o ktorej už rokoval aj s ostatnými koaličnými partnermi.
„Firmy s obratom do 100-tisíc eur, a to aj živnostníci, budú mať daň z príjmu 15 percent, ostatné firmy zostanú na 21 percentách,“ uviedol. Vysvetlil, že približne 80 percent slovenských firiem má obrat do 50-tisíc eur a opatrenie sa teda dotkne veľkého množstva podnikateľov. Zároveň však upozornil na to, že konečný návrh bol výsledkom kompromisu a ak by sa mohol rozhodovať sám, znížil by sadzby viac a všetkým firmám. Pre nízkoobratové firmy by to bolo 12 percent, pre zvyšok 15 percent. „Ideálne je to, čo urobili v Maďarsku, kde sa dostali až na deväť percent,“ skonštatoval.
Firmy by sa štiepili, aby splnili Dankov limit
25. 4. 2019
Ešte donedávna firmy v Spojených štátoch platili dane podľa toho, aký zisk dosiahli. Stačilo tak pár tisícok dolárov navyše a spoločnosť mohla na daniach zaplatiť aj o 10 percent viac. Systém sa však dal obísť napríklad takzvaným delením príjmov. Majiteľ si veľkú časť vyplatil v odmenách a znížil tak celkové príjmy, aby sa vošiel do nižšej sadzby dane. Podobný scenár hrozí podľa analytikov aj pri návrhu na zníženie dane nízkopríjmovým firmám na Slovensku, ktorý presadzuje predseda SNS Andrej Danko.
Ten pôvodne plánoval zaviesť 15-percentnú daň z príjmov právnických osôb celoplošne. S koaličnými partnermi sa mu však podarilo dohodnúť iba na zvýhodnení malých firiem s menším obratom. Detaily tohto návrhu mali byť predstavené na včerajšej koaličnej rade. Tá však bola najprv presunutá a nakoniec úplne zrušená. Danko odkázal, že kým neprebehne diskusia s ostatnými predsedami strán, bližšie informácie nezverejní.
Neziskovky získali z dvoch percent daní za vlaňajšok desiatky miliónov
24. 4. 2019
Peniaze putujú najmä do Bratislavského kraja. Neziskové organizácie získali z dvoch percent daní za vlaňajšok celkovo viac ako 68 miliónov eur, čo je o takmer päť miliónov viac ako v predchádzajúcom roku. Desať najväčších firemných nadácií spolu získalo takmer 11 miliónov eur, zatiaľ čo desať najväčších občianskych neziskových organizácií iba približne polovicu. Vyplýva z najnovšej analýzy FinStatu. Prijímateľom podielu daní z príjmu bolo v roku 2018 spolu 13 390 organizácií.
Najväčšiu časť z dvoch percent daní získala Nadácia Pontis, a to takmer 2,5 milióna eur. Na druhom mieste bola Slovenská rada rodičovských združení, ktorá získala 1,7 milióna eur a na treťom mieste skončila s takmer rovnakým príjmom Nadácia EPH. Medzi občianskymi neziskovými organizáciami dominovala Asociácia pomoci postihnutým - APPA s príjmom 865-tisíc eur. Druhú najvyššiu asignáciu dvoch percent dane, takmer 829-tisíc eur, zaregistroval Plamienok n.o. a tretej v neziskovej organizácii, Pomocníček o.z., zamestnanci a firmy poukázali necelých 615-tisíc eur. Najvyšší počet prijímateľov dvoch percent daní, takmer 3400, bol v Bratislavskom samosprávnom kraji, kým v ostatných krajoch to bolo približne okolo 1500. "V prípade výšky asignovanej sumy je rozdiel ešte výraznejší, vzhľadom na to, že najmä veľké firemné neziskovky sídlia v Bratislavskom kraji. Tie získali z celkového balíka 68 miliónov až 45 percent, čiže necelých 31 miliónov eur," uviedol analytik FinStatu Jakub Lipták. Na druhom mieste sa umiestnil Žilinský kraj so 7,2 milióna eur, čo predstavuje 10,6 percenta celkovej sumy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)