Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Nárok na úrazový príplatok
16. 8. 2021
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak
a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,
b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Suma úrazového príplatku je
a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol.
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 citovaného právneho predpisu, ak ide o zamestnanca uvedeného v písm. a).
Právnická osoba, pre ktorú takáto fyzická osoba vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby príslušné potvrdenie.
K
Obdobie dôchodkového poistenia
12. 8. 2021
Na účely minimálneho dôchodku je potrebné chápať ako obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku rozdielne.
Ide o obdobie získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určí najmenej v hodnote 0,241,
b) pred 1. 1. 1993,
c) v cudzine (na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa pod pojmom cudzina rozumie iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná) alebo
d) v kalendárnom roku,
• v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok,
• do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004.
V prípade, že obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.
K
Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku
12. 8. 2021
Novelizované znenie zákona o sociálnom poistení stanovuje, že suma minimálneho dôchodku sa určuje v závislosti od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia pre jeho výpočet.
Suma starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn ich súm sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) bol poistenec dôchodkovo poistený aspoň 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená daná suma (§ 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak poistenec je sporiteľ, alebo ním bol v minulosti,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
• vdovského alebo vdoveckého dôchodku,
• výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma vdovského výsluhového dôchodku, čiastočne invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• starobného alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,
• pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a
• dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke,
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok uvedený v písm. c).
K
Zmena životného minima
10. 8. 2021
Dňa 23. 6. 2021 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima. Nakoľko sa od sumy životného minima odvodzujú dôležité ekonomické veličiny, dochádza k úprave parametrov ako je napr. daňový bonus, daňové úľavy, i štátne sociálne dávky ako je rodičovský príspevok, či prídavky na deti.
Sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu 2021 nasledovne:
• 218,06 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 152,12 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 99,56 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2021 má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2022. Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania.
Výška súm nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 nasledovná:
- ročná NČZD na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 × 218,06 = 4 579,26 €
- mesačná NČZD na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 4 579,26 : 12 = 381,61 €
- NČZD na manželského partnera je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 × 218,06 = 4 186,75 €
- parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte NČZD daňovníka je vo výške 9 638,25 € [44,2 × 218,06]
- parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení NČZD na manželského partnera je vo výške 13 825,00 € [63,4 × 218,06]
- parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 20 235,97 € [92,8 × 218,06]
- parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 38 553,01 € [176,8 × 218,06] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 212,75 € [38 553,01 : 12].
K