Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Zmeny vo výkazoch poistného
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 nadobudla účinnosť novela č. 480/2021 Z. z. zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorý upravuje nový inštitút tzv. Kurzarbeit na Slovensku.
Vznik nového právneho predpisu ako samostatného a stabilného zákona vyplynul z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež zo skúseností spojených s využívaním štátnej podpory vo forme tzv. „Prvej pomoci“. V súvislosti so schválenými legislatívnymi zmenami dochádza aj k úprave vykazovania preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a vykazovania poistného na sociálne poistenia.
V súvislosti so zavedením koncepcie skrátenej práce došlo od 1. 1. 2022 k úprave položiek mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a k následnej úprave elektronickej dávky 514, čo má priamy dopad na vykazovanie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Do výkazu bolo doplnené vykazovanie nového údaju „vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“, nakoľko podľa § 13 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 3. 2022 môže Vláda SR nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR.
Nové vzory výkazov sú zverejnené na stránke Ministerstva zdravotníctva SR: https://www.health.gov.sk/?poistne-2022.
K
Povinné údaje v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 je zamestnávateľ povinný uvádzať v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie:
• celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok,
• celkovú výšku príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky,
• celkovú výšku ďalších príjmov,
• celkovú výšku uplatnenej odpočítateľnej položky,
• sumu plnenia oslobodeného od platenia poistného, t. j. sumu letného a vianočného platu oslobodeného od platenia poistného (len v príde spätných opráv za obdobie od do),
• vymeriavací základ zamestnanca,
• sadzbu a výšku preddavku na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, a výšku celkového preddavku na poistné
• vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce; ide o povinnú položku, ktorá sa použije, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu. Podľa poučenia sa do novej položky uvedie vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorý sa vypočíta ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce; pri vyplnení položky platia nasledovné pravidlá:
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť menšia ako 0; platí pre riadny a opravný mesačný výkaz.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť väčšia ako je „Celkový príjem zamestnanca“; platí pre všetky druhy mesačných výkazov.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nebude vstupovať do výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky.
K
Brusel pre drahé energie odporúča aj Slovensku nové dane
21. 4. 2022
Cenové stropy, dočasné oslobodenie od energetickej dane alebo zníženie jej sadzby či poukážky a dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Takéto okamžité opatrenia navrhovala Európska komisia vlani v októbri členským štátom. Kompenzovať nimi mali vysoké ceny energií, ktoré zasiahli odberateľov, a najviac tých zraniteľných.
Únia odporúčala tieto kroky financovať z príjmov z aukcií emisných kvót, odvodov a daní z cien energie, ako aj environmentálnych daní. Prešlo pol roka a trhové i maloobchodné ceny sú teraz ešte vyššie. V dôsledku vojny na Ukrajine sa dnes elektrina na dennom trhu pohybuje na 200 eurách za megawatthodinu, v októbri to bolo okolo 150 eur. Aj preto prišla Únia s novým plánom – REpowerEU.
V
Krajniak s daňou narazil na SaS aj firmy
19. 4. 2022
Nebolo to tak dávno, čo vláda prišla s nápadom dodatočného zdaňovania. Konkrétne išlo o návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka zdaniť nadmerný zisk Slovenských elektrární z atómových zdrojov.
Takzvanou jadrovou daňou chceli ministri vykryť rekordné ceny energií, ktoré trápia domácnosti i podniky. Zaťaženie by sa však dotklo len jedného subjektu a Slovenské elektrárne ostro argumentovali, že by im to akurát spôsobilo bankrot, preto vláda tento daňový nápad nakoniec opustila.
V