Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.
Pripravuje sa novela zákona o DSS
26. 2. 2009
Vláda v spolupráci s centrálnou bankou pripravuje novelu zákona, ktorá by mala súčasné fixne nastavené platby zrušiť a nadviazať ich na dosiahnuté výnosy.
Na Slovensku sa neočakáva dramatický pokles nezamestnanosti
26. 2. 2009
Aj keď v súčasnosti nikto nedokáže povedať, akým smerom a s akou intenzitou sa bude kríza uberať, dramatický vývoj nezamestnanosti sa na Slovensku neočakáva.
Situácia v
súvislosti s hromadnými prepúšťaniami nie je taká hrozivá, ako sa pôvodne
zdalo. Z avizovaných prepúšťani sa realizovala iba jedna pätina. Niektoré
odvetvia na Slovensku, napríklad maloobchod alebo služby vykazujú dobré čísla.
Vyhlásila to tajomníčka rezortu Ministerstva práce.
Reálne mzdy by klesať nemali
25. 2. 2009
Aj napriek tomu, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov, reálne mzdy by klesať nemali. Skutočnosť, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia ako sa očakávalo, ukázali čerstvé údaje za december. Medziročný rast sa opäť zanedbateľne zvýšil.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie ako bývalo v
minulosti. Platí to o Slovensku aj o zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov,
keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry
ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob
pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste.
Prvá vec, ktorú začali firmy škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch
zvyšovania počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na rozličné prilepšenia, začali
sa počty týchto zamestnancov znižovať. Najväčší bol pokles zamestnancov, ktorí
dostávali ako benefit príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Obľúbenou položkou znižovania výdavkov sú aj
výdavky na školenia a vzdelávanie, príspevky na kultúru či nápoje na
pracovisku.
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje
medziročné porovnanie dát respondentov, ktorým sa sleduje vývoj v oblasti
miezd. Podľa týchto údajov sa priemerný
hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V
porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu mzdy
rástli o osem percent.