Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
2 % z daní - zamestnanci do 30. 4., ostatné subjekty (FO aj PO) do 31. 3.
23. 3. 2009
Daňovníci aj v tomto roku môžu využiť možnosť poukázať 2 % zaplatenej dane organizácii, ktorú si sami určia. Fyzické aj právnické osoby tak môžu urobiť prostredníctvom daňového priznania.
Zamestnanci, ktorým ročné zúčtovanie
preddavkov na daň z príjmov vykonal zamestnávateľ, pre tento účel musia použiť
osobitné vyhlásenie, ktoré následne predložia miestne príslušnému daňovému
úradu.
Pre zamestnancov je tento úkon je stanovený do 30. apríla
tohto roku, pričom peňažné údaje vo vyhlásení sa uvádzajú ešte v slovenských
korunách. Pre ostatné subjekty (FO ako aj PO), ktoré podávajú daňové priznanie,
platí pre poukázanie dvoch percent zaplatenej dane rovnaká lehota ako pre
priznanie dane, t.j. do 31. marca.
Pre tento rok je zoznam prijímateľov 2 %
zaplatenej dane na osobitné účely zverejnený na stránke notárskej komory
www.notar.sk.
Poukazovaný podiel dane v prípade
právnických osôb musí po
zaokrúhlení na celé koruny nadol predstavovať najmenej 250 Sk (8,30
eur). Daňovník pritom môže určiť jedného alebo viacerých prijímateľov s
uvedením príslušných súm. Každému však musí poukázať najmenej spomínaných 250
korún.
Zamestnanec, ktorý chce poukázať 2 %
zaplatenej dane na osobitné účely, k vyhláseniu musí pripojiť aj potvrdenie od
zamestnávateľa o tom, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné
zúčtovanie vykonalo, bola zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani vyplývajúci
z ročného zúčtovania vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie
vyhlásenia, t. j. do 30. apríla. V prípade fyzických osôb musí podiel
zaplatenej dane po zaokrúhlení na celé koruny predstavovať najmenej 100 Sk
(3,32 eur). Fyzické osoby pritom môžu určiť len jedného prijímateľa
podielu ich zaplatenej dane.
Prijímateľom dvojpercentnej časti zaplatenej
dane môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková
organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a
náboženskej spoločnosti ako aj organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský
Červený kríž či Protidrogový fond. O tieto prostriedky sa môžu uchádzať aj
subjekty zameriavajúce svoju činnosť na výskum a vývoj.
Švajčiarsko nie je na zozname daňových rajov
20. 3. 2009
Informovala o tom švajčiarska televízia, ktorá sa odvolávala na českého premiéra. Česko v súčasnosti predsedá EÚ. Členské štáty únie Luxembursko a Rakúsko ako aj nečlen Švajčiarsko akceptujú štandardy OECD a nebudú zaradené na čiernu listinu.
Švajčiarska
vláda sa pokúša presvedčiť predstaviteľov štátov G20 a rozvíjajúcich sa krajín,
aby sa pri svojom boji proti daňovým rajom nezameriavali na ich krajinu.
Švajčiarsko nie je členom G20, avšak obáva
sa, že rozhodnutie týchto krajín zaradiť ho na čiernu listinu ako daňový raj by
malo negatívny vplyv na jeho ekonomiku.
Minulý
týždeň sa dohodli na zmiernení prísnych pravidiel bankového tajomstva
Luxembursko, Švajšiarsko a Rakúsko. Dohodli sa aj na intenzívnejšej spolupráci
pri vyšetrovaní daňových únikov. Krajina predtým poskytovala informácie
zahraničným úradom iba v prípadoch, ak išlo o jednoznačné daňové podvody. K
zmene postoja pristúpilo Švajčiarsko pod hrozbou zaradenia na čiernu listinu
daňových rajov.
Trestný čin nezaplatenia dane
19. 3. 2009
Daňové riaditeľstvo (DR) SR upozorňuje, že nezaplatenie dane môže byť posudzované ako trestný čin. Trestného činu nezaplatenia dane sa môže dopustiť daňový subjekt vtedy, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným výmerom správcu dane nezaplatí v lehote splatnosti.
V prípade daňového nedoplatku na istine presahujúceho výšku 2 660 €, správca
dane podá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Trestný zákon stanovuje, že trestného
činu nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň. Škodou väčšieho rozsahu sa rozumie suma presahujúca 2 660 €.
Bonus na dieťa rodičovi znižuje daň
19. 3. 2009
Okrem rodinných prídavkov štát prispieva rodičom na deti aj cez daňový bonus. Daňový bonus na rozdiel od prídavkov dostávajú len rodičia, ktorí pracujú.
Bonus poberá len jeden z rodičov a nárok naň má rodič,
ktorý vlani zarobil aspoň 48 600 korún. Ak si bonus chce uplatniť rodič,
ktorý podniká, nesmie byť vo svojom podnikaní v strate.
Zamestnanci dostávajú bonus každý mesiac. Vo výplate sa im to
prejavuje tak, že im zamestnávateľ o sumu bonusu znížuje daň. V čistom im preto príjem stúpne. Od júla je daňový bonus 19,32 € (582
Sk) na jedno dieťa.
Podnikatelia nedostávajú bonus mesačne, ale uplatnia si ho až v
nasledujúcom roku pri podaní daňového priznania.
Doklady na priznanie bonusu
Na priznanie bonusu je potrebný niektorý z
týchto dokladov:
- kópia rodného listu dieťata alebo výpis z
rodného listu,
- potvrdenie školy, že dieťa žije s daňovníkom
v domácnosti a študuje,
- potvrdenie úradu práce o poberaní prídavkov
na dieťa,
- potvrdenie úradu práce, že dieťa žije s
daňovníkom v domácnosti a neštuduje ani nepracuje pre chorobu alebo úraz.
Nárok na daňový bonus rodič stratí, ak:
- v zamestnaní či podnikaní nezarobil aspoň 48
600 korún,
- bol ako podnikateľ v strate,
- vek dieťaťa presiahne 25 rokov,
- dieťa nedokončí štúdium a začne pracovať,
- dieťa doštuduje,
- dieťa nežije s rodičom v spoločnej
domácnosti,
- dieťa zomrie.
Ďalšie pravidlá pre poskytnutie bonusu
- Suma 48 600
korún platí pre vznik nároku na daňový bonus aj v prípade, ak bol rodič
zamestnaný a zároveň aj podnikal, pričom však túto sumu musí dosiahnuť
buď v podnikaní alebo zamestnaní, nie súčtom príjmov z týchto dvoch činností.
- Ak aspoň v jednej z týchto činností
nedosiahol požadovanú sumu, nárok na bonus rodič nezíska.
- Na bonus majú nárok aj ľudia s vysokými
príjmami - tzv. milionárska daň neodoberá ani neznižuje nárok na detský daňový
bonus.
- Bonus dostáva vždy len jeden z rodičov.