Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Rozdiel medzi zárobkami vo verejnej správe a v súkromných podnikoch sa zvyšuje
2. 10. 2009
V „súťaži“ o vyššie zárobky vedie verejná správa. Platy by mali vzrásť a neočakáva sa ani prepúšťanie. Platy vo verejnej správe majú budúci rok stúpnuť o percento. V mnohých súkromných podnikoch je situácia iná. Tie pre stratu zákaziek musia mzdy znižovať alebo prepúšťať zamestnancov. Ak aj základné mzdy neznižujú, zamestnancom nevyplácajú odmeny či trináste mzdy. Čiastky na výplatných páskach sú tak v priemere nižšie ako vlani.
Podľa hovorcu ministerstva financií na tom, že platy v štátnej správe stúpajú sa odráža aj nárast priemerných platov v rezortoch, ktoré sú pre vládu prioritou, alebo v tých, kde zamestnanci mali platy doteraz nízke. Dlhodobe podhodnotené boli zárobky hasičov, učiteľov či lekárov.
Na to, aby sa vo verejnej sfére ušetrilo, sú potrebné reformy. Môže nimi byť nielen zlučovanie ministerstiev, ale aj komunálna reforma, ktorá by dotlačila malé obce, aby sa spojili s väčšími, Cestou môže byť aj zredukovanie počtu samosprávnych krajov.
Štátny rozpočet poteší mamičky na materskej
1. 10. 2009
Štátny rozpočet počíta s deficitom 3,75 miliardy €. Výdavky majú vzrásť zhruba o 2 %.
Rozpočet poteší mamičky na materskej, pretože rodičovský príspevok má stúpnuť zo súčasných zhruba 164 € na 256 €. Tento príspevok žena poberá od siedmeho mesiaca, čo je na materskej dovolenke.
Dovtedy má nárok na materský príspevok. Vyššiu sumu bude dostávať ten rodič, ktorý predtým pracoval najmenej 9 mesiacov. Ak túto podmienku nesplní, zostáva mu príspevok 164 €. Zhruba šesť miliónov eur je v rozpočte prichystaných pre mladomanželov. Z nich bude vláda prispievať mladým rodinám na úroky z pôžičiek. Ak im banky úrok z úveru znížia o 1,5 %, štát im na zníženie prispeje o ďalšie tri percentá.
Rozpočet je do značnej miery závislý od eurofondov. Získa z nich až tri miliardy eur, čo je dvadsaťpäťnásobne viac, ako z európskych peňazí prišlo za uplynulých dva a pol roka.
Pri platení šekov na pošte je lepšie využiť hotovosť
1. 10. 2009
Platenie platobnou kartou na pošte môže zákazníkov, ktorí nie sú klientmi Poštovej banky, nepríjemne prekvapiť. Kým pre klientov Poštovej banky, ktorí za poštové služby platia kartou, ide len o sumu 0,07 €, majitelia kariet od iných bánk majú problém.
Kartou si síce môžu vybrať peniaze priamo pri okienku na pošte, no len za cenu vysokého poplatku. Ide o takzvanú službu cash advance, za ktorú si banky účtujú poplatok vo výške 1 alebo 2 % z objemu transakcie. Ani minimálne poplatky nie sú práve najnižšie.
Za túto službu pri karte Tatra banky napríklad klient zaplatí minimálne 8,30 €, VÚB si účtuje minimálny poplatok 6,64 €, ČSOB pri použití debetnej karty minimálne 8,30 €, pri kreditke najmenej 4,65 €. Pri použití debetnej karty si napríklad Slovenská sporiteľňa účtuje minimálny poplatok 1,99 €.
Pošta tvrdí, že aj keď s bankami o používaní ich kariet pri platení na pošte rokuje, nevedia sa dohodnúť na poplatkoch.
Odborárov čakajú vyjednávania o budúcoročných mzdách
1. 10. 2009
Mzdy odrážajú situáciu v spoločnosti. Veľké firmy okrem zápasu s nedostatkom zákaziek čakajú aj vyjednávania s odborármi a dohodovanie sa na nových kolektívnych zmluvách. Platnosť kolektívnych zmlúv väčšinou vyprší posledným decembrovým dňom.
Je možné, že prípadné zníženie mzdy čaká zamestnancov z automobilového, strojárskeho a hutníckeho sektora, ako aj z cestovného ruchu.
Na vyjednávanie s odbormi okrem firiem, ktorým sa končí zmluva s ich sociálnymi partnermi, čakajú aj tie, ktorým by mala platiť ešte minimálne rok. Mnohé firmy každoročne vyjednávajú o dodatkoch ku kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, zostávajú platiť rámcové zmluvy.
Niektoré podniky budú môcť využiť aj ďalší ťah, ktorým je predĺženie kolektívnej zmluvy. V prípade zmlúv platných do konca roku 2009, u ktorých nebude ukončené kolektívne vyjednávanie, ich platnosť sa predĺži do konca marca 2010.
Zamestnávatelia upozorňujú, že pokiaľ budú požiadavky odborárov nerealistické a firmy na ne predsa len pristúpia, môže to viesť k následným finančným ťažkostiam.