Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Nezamestnanosť v SR klesla
3. 9. 2010
Rast nezamestnanosti na Slovensku sa v druhom štvrťroku zastavil a podiel ľudí bez práce klesol na 14,4 % z 15,1 % za prvý štvrťrok. Informoval o tom Slovenský štatistický úrad.
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku podľa spresnených údajov medziročne stúpla o 4,7 % po náraste o 4,8 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Schodok slovenského štátneho rozpočtu ku koncu augusta vzrástol z 2,41 miliardy eur na 2,82 miliardy a dosiahol tak tri štvrtiny tohtoročného plánu.
Minimálna mzda by sa mala od začiatku januára zvýšiť takmer o 10 eur
2. 9. 2010
Minimálna mzda by sa mala od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 307,7 eura na 317 eur, čo je takmer o 10 eur viac.
Hodinová výplata by tak dosiahla 1,822 eura. Sumu minimálneho zárobku rezort práce určil ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy, teda 307,70 eura, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2009. Tá podľa údajov Štatistického úradu SR stúpla o 3 %. Posledné slovo pri stanovení minimálnej mzdy bude mať však vláda, ktorá musí rozhodnúť do 20. októbra tohto roka.
Odvody pravdepodobne nahradí zdravotná daň
31. 8. 2010
Podľa Hospodárskych novín, občanom Slovenska možno pribudne nová tzv. zdravotná daň.Vládna koalícia sa ňou chystá nahradiť zdravotné odvody.
Jej výška by mala byť podľa denníka nižšia, to však nemusí automaticky znamenať, že ľudia ušetria. Po novom sa má totiž zdravotné platiť zo všetkých príjmov, pričom dnes sú niektoré od neho oslobodené. Podľa odborníka na dane a odvody by sa mohli platiť aj z príjmov ako napríklad prenájom. Toto opatrenie však bude možné hodnotiť až potom, keď bude známe jeho nastavenie, uviedol tím ekonómov.
Dávky na deti podľa aktivity rodičov
30. 8. 2010
Dávky, prídavky či príspevky na deti by mali byť naviazané na ich riadnu dochádzku do školy či aktivitu ich rodičov, uviedol minister rezortu práce Jozef Mihál (SaS).
Zdôraznil, že sa budú snažiť nájsť vhodné riešenia, ktoré by prinútili ľudí, ktorí nepracujú a zároveň poberajú dávky na deti, aby bolo pre nich zaujímavé pracovať, alebo, aby deti naozaj riadne chodili do školy. Podľa J. Mihála je systém pomoci, ktorý aj aktuálne podmieňuje poberanie niektorých dávok riadnou dochádzkou do škôl, zneužívaný. Ako príklad uviedol, že v súčasnej dobe sa niektoré deti chodia do školy len naobedovať a učitelia sa boja proti tomu zasiahnuť. Minister uviedol, že takéto zneužívanie systému sa musí obmedziť, respektívne úplne zrušiť.