Daň zo sladených nápojov je istá
10. 4. 2024
Daň zo sladených nápojov je istá
Až dve tretiny Slovákov trpia nadváhou či obezitou a rok čo rok sa číslo zvyšuje. Odborníci opakovane vyzývajú na zmenu životného štýlu, zatiaľ čo štát sa rozhodol bojovať proti obezite po svojom. Zavádza daň zo sladených nápojov. Potvrdil to aj minister financií Ladislav Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom. Pri nealko sladených nápojoch bude sadzba za liter 15 centov a pri energetických 30 centov.
Toto opatrenie prinesie do štátnej kasy budúci rok 85 miliónov eur a o rok neskôr 117 miliónov. Nová daň však zdravie našincov nezlepší. „Daň zo sladených nápojov vláda prezentuje ako opatrenie s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. V súčasnosti však nemáme jasné dôkazy o tom, že by takáto daň dokázala znížiť úroveň obezity alebo nadváhy v spoločnosti – po zavedení opatrenia sa takýto efekt nedostavil napríklad v Mexiku, Dánsku alebo ani v susednom Maďarsku. Navyše, miera obezity na Slovensku v posledných rokoch stúpa napriek tomu, že spotreba cukru klesá.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemerný starobný dôchodok presiahol 427 eur
27. 6. 2017
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku ku koncu mája predstavoval 427,12 eura. V porovnaní s koncom vlaňajšieho mája ide o nárast o 12,07 eura. Tento druh dôchodku na konci minulého mesiaca poberalo takmer 1,04 milióna osôb.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo 21.200 penzistov, dosahoval v priemere mesačne 407,18 eura, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 13,06 eura. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci mája tohto roka na úrovni 200,63 eura, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 2,71 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 360,74 eura. Oproti koncu mája minulého roka tak narástol o 6,9 eura. Sociálna poisťovňa pritom ku koncu minulého mesiaca evidovala celkom 238.300 poberateľov invalidných dôchodkov. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu mája v priemere 250,38 eura (medziročný nárast o 3,92 eura). Priemerná výška vdoveckých dôchodkov bola na úrovni 194,94 eura (medziročné zvýšenie o 4,38 eura).Výška sirotských dôchodkov sa za rok taktiež zvýšila (zvýšenie o 1,4 eura), tento máj ich Sociálna poisťovňa vyplácala v priemernej výške 130,63 eura.
Štátu pošle každý Slovák 6157 eur. Kam tie peniaze idú?
26. 6. 2017
Ľudia platia stále viac štátu na daniach a odvodoch. Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. Tento rok poslal v priemere jeden človek na odvodoch a daniach štátu za rok 6157 eur.Oproti minulému roku je to viac o 500 eur.
Vyplýva to zo špeciálneho bločka (takzvaný účet za služby štátu), ktorý každému občanovi vystavil inštitút Iness v spolupráci s denníkom SME. Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma, ktorú ľudia štátu odvedú, je najvyššia od roku 2011. Teda od roku, keď Iness bločky vydáva. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur. „Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokov, ako je rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty,“ vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana. Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj to, že na Slovensku rastie zamestnanosť, a teda čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. A v neposlednom rade, štátne príjmy sú vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v minulom roku v podstate v útlme. Najväčšia časť z peňazí, ktoré má štát k dispozícií, putuje už tradične na starobné dôchodky. Každý občan na nich v prepočte za rok prispeje sumou 1042 eur. V porovnaní s minulým rokom to je viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič neobvyklé či neočakávané, dôvodom je demografický vývin. Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na nich dokázali zarobiť, klesá.
Posledné týždne na dane
26. 6. 2017
Pre takmer 170 000 ľudí a firiem zostávajú posledné dva týždne na podanie daňového priznania. Trojmesačný odklad uplynie práve 30. júna. Daňové priznanie je treba nie len podať, ale daň aj zaplatiť.
Možnosť odložiť si daňové priznanie tento rok využilo takmer 200 000 daňovníkov. Mesačný posun (do konca apríla) oznámilo cca 3 600 daňovníkov, dvojmesačný odklad do 31. mája si zvolilo 3 500 daňovníkov.
Najdlhší možný odklad v prípade príjmov len zo Slovenska využilo cca 169 000 daňovníkov, ktorí si odložili podanie daňového priznania na koniec júna. Pre nich začínajú plynúť posledné dva týždne na podanie daňového priznania na daň z príjmov za rok 2016. Pripomíname, že odložený termín podania daňového priznania je zároveň termínom na zaplatenie dane. Taktiež spolu s podaním daňového priznania je do konca mesiaca možnosť poukázať vybranej neziskovej organizácií 2% (3%) z daní. Zoznam uchádzačov nájdete na portály finančnej správa v časti Zoznam prijímateľov z NK SR [nové okno]
Základné údaje sú dostupné na webe finančnej správy v časti Daň z príjmov [nové okno]
Informácie tiež poskytuje call centrum, ktoré je pre verejnosť dostupné v pracovných dňoch v čase od 8,00 – 16,00 hod. Odporúčame daňovníkom v prípade potreby konzultácie volať čím skôr, nakoľko posledné dni pred termínom sa stáva, že sú naši operátori plne vyťažení.
Viac ako 18 500 daňovníkov si predĺžilo lehotu až do septembra, keďže majú príjmy zo zahraničia.
Všeobecná zdravotná poisťovňa od júla zvýši platby za ošetrovateľské výkony.
15. 6. 2017
Ročne pôjde o sumu asi dva milióny eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zvýši od júla ceny za výkony v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a mobilných hospicoch o 25 percent a v zariadeniach sociálnych služieb o 26 percent.
.„Plošné zvýšenie platieb za ošetrovateľské výkony sa týka všetkých 166 ADOS, deviatich mobilných hospicov a 12 zariadení sociálnych služieb, s ktorými má VšZP zmluvu.Ak intenzívne hľadáme cesty, ako čo najefektívnejšie využiť existujúce zdroje verejného zdravotného poistenia, toto je jedna z možností a príležitostí, ktoré sme využili,“ uviedol generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan.