Daň zo sladených nápojov je istá
10. 4. 2024
Daň zo sladených nápojov je istá
Až dve tretiny Slovákov trpia nadváhou či obezitou a rok čo rok sa číslo zvyšuje. Odborníci opakovane vyzývajú na zmenu životného štýlu, zatiaľ čo štát sa rozhodol bojovať proti obezite po svojom. Zavádza daň zo sladených nápojov. Potvrdil to aj minister financií Ladislav Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom. Pri nealko sladených nápojoch bude sadzba za liter 15 centov a pri energetických 30 centov.
Toto opatrenie prinesie do štátnej kasy budúci rok 85 miliónov eur a o rok neskôr 117 miliónov. Nová daň však zdravie našincov nezlepší. „Daň zo sladených nápojov vláda prezentuje ako opatrenie s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. V súčasnosti však nemáme jasné dôkazy o tom, že by takáto daň dokázala znížiť úroveň obezity alebo nadváhy v spoločnosti – po zavedení opatrenia sa takýto efekt nedostavil napríklad v Mexiku, Dánsku alebo ani v susednom Maďarsku. Navyše, miera obezity na Slovensku v posledných rokoch stúpa napriek tomu, že spotreba cukru klesá.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa sa od januára zvýšili
7. 1. 2019
Dávka sa zvyšuje v rovnakej miere, v akej išlo nahor životné minimum. Rodičovský príspevok sa od 1. januára tohto roka zvýšil o šesť eur na 220,70 eura mesačne. Vyplýva to z príslušného opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. januára 2019.
Nárast sumy rodičovského príspevku súvisí so zvýšením životného minima od 1. júla minulého roka o 2,8 percenta. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sa totiž táto dávka zvyšuje k 1. januáru kalendárneho roka v rovnakej miere, v akej k 1. júlu predošlého roka išlo nahor životné minimum. Od začiatku tohto roka sa o 66 centov na 24,34 eura mesačne zvýšil prídavok na dieťa. Aj v tomto prípade ide o nárast o 2,8 percenta, ktorý súvisí so zvýšením sumy životného minima od druhého polroka vlaňajška. Príplatok k prídavku na dieťa, ktorý dostávajú nepracujúci dôchodcovia ako rodičia nezaopatrených detí, od 1. januára tohto roka z rovnakého dôvodu vzrástol o 31 centov na 11,41 eura mesačne.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zvyšuje minimálna mzda
4. 1. 2019
Minimálna mzda v SR sa od utorka zvyšuje na 520 eur. Oproti roku 2018 minimálna mzda v tomto roku narastá o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.
Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo vlani na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani v roku 2018 k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti roku 2018 zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere k zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb. Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.
Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera
4. 1. 2019
Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu.
To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Predaj na diaľku
2. 1. 2019
Dochádza k úprave miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (vybrané digitálne služby) pre nezdaniteľné osoby.
Do novely zákona o DPH boli platné pravidlá transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.
V ustanovení § 16 ods. 14 sa stanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Miesto dodania služieb bude členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 16 zákona takýto poskytovateľ má právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.