Daň zo sladených nápojov je istá
10. 4. 2024
Daň zo sladených nápojov je istá
Až dve tretiny Slovákov trpia nadváhou či obezitou a rok čo rok sa číslo zvyšuje. Odborníci opakovane vyzývajú na zmenu životného štýlu, zatiaľ čo štát sa rozhodol bojovať proti obezite po svojom. Zavádza daň zo sladených nápojov. Potvrdil to aj minister financií Ladislav Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom. Pri nealko sladených nápojoch bude sadzba za liter 15 centov a pri energetických 30 centov.
Toto opatrenie prinesie do štátnej kasy budúci rok 85 miliónov eur a o rok neskôr 117 miliónov. Nová daň však zdravie našincov nezlepší. „Daň zo sladených nápojov vláda prezentuje ako opatrenie s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. V súčasnosti však nemáme jasné dôkazy o tom, že by takáto daň dokázala znížiť úroveň obezity alebo nadváhy v spoločnosti – po zavedení opatrenia sa takýto efekt nedostavil napríklad v Mexiku, Dánsku alebo ani v susednom Maďarsku. Navyše, miera obezity na Slovensku v posledných rokoch stúpa napriek tomu, že spotreba cukru klesá.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi – novela od 1. 3. 2019
1. 2. 2019
K základným cieľom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov.
Súčasne sa v záujme podpory a motivácie nájdenia a zotrvania v pracovnom pomere navrhuje rozdelenie aktivačného príspevku na dve úrovne a jeho poskytovanie vo vyššej sume osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Za účelom zvýšenia participácie žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na riešení nepriaznivej sociálnej situácie svojej rodiny sa navrhuje aj zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude ich príjem na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2- násobku sumy životného minima na 3-násobok. Cieľom je podporiť ich participáciu na riešení nepriaznivej sociálnej situácie svojej rodiny.
Ďalším opatrením, ktorým sa posilní ochranný princíp zákona je rozšírenie okruhu osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného starobného dôchodku a úpravu výšky resp. možnosti poskytovania ochranného príspevku tomuto okruhu osôb. Navrhuje sa, aby sa za člena domácnosti nepovažovala aj osoba, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky. Navrhuje sa tiež, aby sa nezaopatrené deti, deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia posudzovali ako členovia domácnosti spolu so svojimi rodičmi, bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v domácnosti spolu s rodičmi a aby sa domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká, okrem fyzickej osoby, ktorej podnikanie trvá menej ako jeden rok alebo ktorej podnikanie nemožno podľa osobitných predpisov prerušiť nepovažovala za domácnosť v hmotnej núdzi.
Druhý dôchodkový pilier za 15 rokov reálne zhodnotil úspory klientov
30. 1. 2019
Druhý pilier pokoril hranicu 1,5 milióna sporiteľov. Druhý dôchodkový pilier priniesol pre sporiteľov za 15 rokov svojej existencie reálne zhodnotenie ich dôchodkových úspor. Priemerné ročné zhodnotenie v garantovaných fondoch dosiahlo za celú ich existenciu úroveň 2,03 percenta p. a., čo predstavuje 0,24 percenta nad infláciou, v negarantovaných fondoch dosiahlo úroveň 4,25 percenta p. a., teda 2,46 percenta nad infláciou. Druhý dôchodkový pilier priniesol pre sporiteľov za 15 rokov svojej existencie reálne zhodnotenie ich dôchodkových úspor. Priemerné ročné zhodnotenie v garantovaných fondoch dosiahlo za celú ich existenciu úroveň 2,03 percenta p. a., čo predstavuje 0,24 percenta nad infláciou, v negarantovaných fondoch dosiahlo úroveň 4,25 percenta p. a., teda 2,46 percenta nad infláciou. Na stretnutí s médiami to uviedol predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Marián Kopecký.
Ako na stretnutí k druhému dôchodkovému pilieru uviedol podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna, druhý pilier sa za 15 rokov stal integrálnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku. Ako upozornil, ľudia boli v minulosti administratívne presunutí do dlhopisových fondov. "Ľudia, ktorí majú ďaleko do dôchodku, by nemali byť v dlhopisových fondoch," povedal. Za nesprávny tiež považuje súčasný systém krátenia štátnych, prvopilierových dôchodkov pre ľudí, ktorí sú v druhom, kapitalizačnom pilieri.
Poslanec NR SR za stranu Smer, bývalý štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Jozef Burian uviedol, že pre druhý pilier je dôležitá stabilita."Možno sa vyhneme rôznym zmenám, ktoré naštrbia istotu pre sporiteľa", povedal. Podľa neho bude dôležité zachovať "dobré veci" a na nich stavať. Slovensko rýchlo starne. Šéf ADSS Marián Kopecký zdôraznil, že legislatívnych zmien v druhom pilieri by malo byť čo najmenej a mali by byť premyslené. Nepáči sa mu spochybňovanie demografie. Upozornil na to, že Slovensko je treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Aj on kritizuje nespravodlivé krátenie penzií zo Sociálnej poisťovne pre ľudí, ktorí si na penziu sporia v druhom pilieri."Ak by sa to opravilo, tak by dvojpilierové dôchodky neboli nižšie," povedal. Za dôležité považuje s klientmi komunikovať a vysvetľovať im, že pre mladých ľudí nie sú dlhopisové fondy vhodné.
V súčasnosti z povinných odvodov na starobné poistenie vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu ostáva 13,25 percenta v Sociálnej poisťovni a 4,75 percenta putuje na súkromný účet sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je ten v druhom pilieri. Príspevok do druhého piliera sa má každý rok zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu na úkor odvodu do Sociálnej poisťovne, a to až na úroveň 6 percent v roku 2024. Jeden a pol milióna sporiteľov. V druhom pilieri si ku koncu minulého roka sporilo 1 497 904 ľudí a ich celkové dôchodkové úspory dosiahli 8,06 miliardy eur. "V januári 2019 sme v druhom pilieri pokorili hranicu 1,5 milióna sporiteľov," uviedol Kopecký. Priemerné dôchodkové úspory sporiteľa v druhom pilieri sa blížia k hranici 6-tisíc eur, čo je podľa asociácie výška, ktorá už atakuje objem individuálnych finančných úspor priemerného Slováka. Od roku 2008, až na pár mesiacov v roku 2012, je vstup do druhého piliera dobrovoľný, avšak s následnou nemožnosťou z neho vystúpiť. Ľudia majú možnosť vstúpiť do druhého piliera do veku 35 rokov. Na trhu v súčasnosti pôsobí šesť dôchodkových správcovských spoločností (DSS) z pôvodného počtu osem, pričom v tomto roku je avizovaná fúzia dvoch značiek NN a Aegon.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Úprava zákona o pomoci v hmotnej núdzi
25. 1. 2019
V zákone o pomoci v hmotnej núdzi sa od marca navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikol domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní, okrem člena domácnosti, ktorý sa zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia.
Navrhuje sa zavedenie povinnosti príjemcu pomoci v hmotnej núdzi doručiť úradu potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca. V záujme urýchlenia konania a možnosti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa navrhuje rozšírenie okruhu rozhodnutí o pomoci v hmotnej núdzi, pri ktorých odvolanie nemá odkladný účinok. Ďalej sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže úradov a urýchlenia konania navrhuje nevyhotovovanie písomných rozhodnutí o priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku.
Cieľom ďalších zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi.
Priemerná výška dávky v nezamestnanosti vlani vzrástla
23. 1. 2019
Zvýšil sa počet dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila. Priemerná výška dávky v nezamestnanosti za minulý rok dosiahla 409,71 eura mesačne. Je to o 17,71 eura viac ako v roku 2017. Sociálna poisťovňa vlani vyplatila spolu 451 523 dávok. "V roku 2017 ich bolo o takmer 20-tisíc menej," uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Najviac dávok v nezamestnanosti poisťovňa v minulom roku vyplatila v októbri, a to 41 005 a najmenej v januári, keď ich bolo 33 476. "Najvyššia priemerná výška dávky bola vlani zaznamenaná v septembri - 426,26 eura a najnižšia v marci - 375,50 eura," informoval hovorca poisťovne.
Nárok na dávku v nezamestnanosti môžu získať občania, ktorí sa po strate zamestnania zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poistenie v nezamestnanosti im ku dňu zaevidovania sa na úrade práce trvalo najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)