Murphy radí
Sláva a peniaze...
Kto stratil trpezlivosť, stratil sebaovládanie sa chová sa ako včela, ktorá síce uštipne, ale sama pritom zahynie. (Bacon)
Radikál je človek, ktorý stojí oboma nohami pevne v oblakoch. (Roosewelt)
Hlupákom nazývame človeka, ktorý neurobil kariéru. (Laub)
(Myšlienky bez cla)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Čo sa v živote podarí, o chvíľu sa obráti naruby.
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.
(Murphyho zrnká II)
Murphy a šťastie
Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)