Daň z príjmov po úprave stavebného práva
17. 2. 2025
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa prostredníctvom prechodného ustanovenia upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisoch platného a účinného do 31. 3. 2025 ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona.
Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona.
Z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby. Zároveň sa dopĺňa prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa spresnenia v oblasti vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby použijú už pri podaní daňového priznania za rok 2025.
K
Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K
Zmeny v zákone o sociálnej práci
5. 10. 2021
S účelom predložené vládneho návrhu novely zákona o sociálnych službách obsahovo súvisí aj návrh novely zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dostupnosť a dlhodobá udržateľnosť sociálnych služieb je nesporne podmienená aj náležitým personálnym zabezpečením výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci pri poskytovaní sociálnych služieb a poskytovania sociálnych služieb odbornými zamestnancami príslušných profesií a vytvorením podmienok na ich stabilizáciu a rozvoj. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci v konečnom dôsledku zabraňuje odlivu sociálnych pracovníkov, vykonávajúcich špecializovanú odbornú činnosť v sociálnych veciach pri poskytovaní sociálnych služieb aj v súvislosti s ním, a to pre nesplnenie podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, ktorú doposiaľ vykonávali, ale pre ktorú sa novo ustanovila zákonom o sociálnej práci povinnosť v ustanovenej lehote absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci preto obsahuje predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2023. Z dôvodu, negatívneho vplyvu pandémie ochorením COVID- 19 na zabezpečovanie realizácie a priebeh špecializačného vzdelávania nemohli v doterajšej lehote sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci reálne absolvovať požadované akreditované špecializačné vzdelávanie.
K
Výpadok daní bol nižší, ako sa predpokladalo
1. 10. 2021
Výpadok daňových príjmov bol v minulom roku namiesto očakávaných dvoch miliárd eur iba na úrovni 42 miliónov eur. V tomto roku by daňové príjmy mali rásť napriek spomaleniu ekonomiky vplyvom tretej vlny pandémie o päť percent.
Vyplýva to z aktuálnej prognózy Inštitútu finančnej politiky. V budúcom roku inštitút očakáva rast daňových príjmov až o sedem percent, najmä vďaka dočerpaniu fondov EÚ z končiaceho programového obdobia a vďaka Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
„Stabilný vývoj daní zo spotreby a trhu práce za rok 2020 dopĺňa aj daň z korporátnych ziskov s minimálnym medziročným poklesom po zapracovaní takmer všetkých daňových priznaní za rok 2020,“ uviedol Inštitút finančnej politiky.
Základom pre pôvodné negatívne očakávania bol približne sedempercentný pokles daňovo-odvodových príjmov počas krízy 2009. Najväčší pokles v daňovo-odvodových príjmoch evidujú analytici v odvetviach najviac zasiahnutých pandémiou, ako sú gastro, hotelierstvo a oblasť umenia.
V
Teplári chcú nižšiu DPH na teplo z centrálnych kotolní
1. 10. 2021
Zvýšená podpora systémov centrálneho vykurovania zo strany vlády je jedným z kľúčových riešení negatívneho dosahu globálneho zvyšovania cien energií a emisných povoleniek na koncových odberateľov.
V stredu to uviedol Slovenský zväz výrobcov tepla, podľa ktorého by mala vláda obyvateľom napojeným na centrálne vykurovanie znížiť daň z pridanej hodnoty na teplo pre domácnosti.
„Tento krok pomôže nárast nákladov výrazne zmierniť a zároveň by bol kompenzáciou pre týchto odberateľov za to, že sa v najväčšej miere podieľajú na splnení ekologických cieľov EÚ a Slovenska, a teda aj na ochrane životného prostredia,“ uviedol zväz výrobcov tepla.
Takýto postup voči odberateľom tepla zapojených do systému centrálneho vykurovania nie je podľa zväzu v Európe vôbec ojedinelým. Zníženú DPH na teplo dodané prostredníctvom týchto systémov uplatňujú napríklad v Českej republike, Maďarsku alebo vo Francúzsku.
V