Daň z príjmov – ďalšie zmeny
14. 8. 2023
Cieľom novely zákona o dani z príjmov je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Zákon si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok.
V zákone o kolektívnom investovaní sa rozširuje okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvyšuje sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov.
Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.
K
Sociálne poistenie – novela zákona
19. 10. 2016
Dňa 11. 10. 2016 bola schválená novela zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobúda účinnosť 30. októbra 2016 a 1. januára 2017.
Od prijatia právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 sa percento určujúce pevnú sumu zvýšenia príslušného druhu dôchodku do roku 2017 vypočítava ako súčet medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, však vedie k príliš nízkemu zvyšovaniu dôchodkov. V roku 2012 bolo deklarované, že v prípade prehlbovania rozdielu medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, sa prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa novou úpravou na rok 2017 ustanovuje minimálne percento určujúce pevnú sumu zvýšenia, ktoré bude predstavovať určitú garanciu primeranosti zvyšovania dôchodkových dávok (okrem vyrovnávacieho príplatku). Z rovnakých dôvodov sa ustanovilo tiež minimálne percento zvýšenia úrazovej renty, ktorá sa zvyšuje o percento stanovené rovnakým spôsobom ako percento určujúce pevnú sumu zvýšenia dôchodkových dávok.
V roku 2017 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Vzhľadom na pokles medziročného rastu spotrebiteľských cien, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľa na určení percenta zvýšenia, by sa dôchodky v roku 2017 zvýšili len o minimálnu sumu. V záujme toho, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou akceptovateľnejšej sume, sa pevná suma zvýšenia v roku 2017 určí najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku.
Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 sa určí rovnakým spôsobom ako percento rozhodujúce na určenie pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok. Z rovnakých dôvodov sa preto ustanovilo, aby percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 bolo minimálne vo výške 2 %. Pozostalostná úrazová renta, maximálna suma jednorazového odškodnenia, maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením a maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa zvyšujú spôsobom ustanoveným pre úrazovú rentu, preto sa tento postup bude aplikovať aj na uvedené úrazové dávky.
Daňový poriadok sa od januára 2017 mení
19. 10. 2016
Novela Daňového poriadku schválená 12. 10. 2016 nadväzuje na plnenie aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
V zákone sa upravuje inštitút predbežného opatrenia, ako efektívny nástroj na zabezpečenie plnenia budúcich povinností daňových subjektov, s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní. Taktiež sa upravuje vytýkacie konanie tak, aby správca dane mohol z úradnej moci odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, ak má správca dane k dispozícii potrebné údaje na ich odstránenie. Ak daňový subjekt neodstráni nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane vykoná daňovú kontrolu alebo vyrubí daň alebo upraví uplatnený nárok v skrátenom konaní – vyrubovacím rozkazom.
Na zabezpečenie pružnejšieho vyrubenia dane v prípade neodstránenia nedostatkov v podanom daňovom priznaní sa zvádza inštitút skráteného vyrubovacieho konania (vyrubovací rozkaz), pri ktorom správca dane využije dôkazy, ktoré získal v daňovom konaní alebo pri svojej činnosti. Proti vyrubovaciemu rozkazu bude môcť daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa zaviedla elektronická komunikácia s bankami, na základe podmienok uvedených v dohode, ktorú s nimi uzavrie Finančné riaditeľstvo SR. V prípade žiadosti o odklad alebo splátky dane nebude nutné zabezpečiť záložným právom dlžnú sumu, ktorej výška neprevýši 3 000 eur.
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa zvyšuje
19. 10. 2016
Dňa 12. 10. 2016 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Východiskovým zámerom tohto zákona je zavedenie postupného zvyšovania sadzby dane z cigariet. Hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu tohto zákona sú zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia, zdaňovanie nových tabakových výrobkov.
Novou úpravou sa mení sadzba dane na cigary, cigarky a tabak, upravuje sa špecifická časť kombinovanej sadzby dane na cigarety a minimálna sadzba dane na cigarety s účinnosťou od 1. februára 2019. Okrem toho sa zosúladili ustanovenia so zákonom o BOZP. Tiež sa upravilo zdaňovanie neharmonizovaných tabakových výrobkov, ktorými sú bezdymové tabakové výrobky, ktoré sa nespotrebúvajú počas procesu horenia okrem žuvacieho tabaku a šnupavého tabaku. Tiež upravujú povinnosti osôb, ktoré budú chcieť takéto tabakové výrobky uvádzať na daňovom území. Zároveň sa upravilo vedenie evidencií vedených colným úradom a finančným riaditeľstvom, definujú sa delikty a priestupky a určuje sa výška sankcií.
Právnou úpravou sa umožňuje do konca roka 2017 predávať cigary a cigarky uvedené do daňového voľného obehu a označené kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „A“.
Súčasne sa mení minimálna sadzba dane na cigarety, špecifická časť kombinovanej sadzby dane na cigarety a sadzba dane na tabak platná v období od 1. februára 2017 do 31. januára 2019, stanovuje sa znak pre sadzbu dane platnú v tomto období a upravujú sa lehoty na predaj cigariet a tabaku zdanených sadzbou dane platnou do 31. januára 2017.
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní
19. 10. 2016
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Spoločnosti uskutočňujúce svoje činnosti vo viacerých štátoch vnímajú daňovú optimalizáciu ako legitímny nástroj na znižovanie daňovej povinnosti. Daňové legislatívy rôznych štátov umožňujú týmto spoločnostiam, aby umelo presúvali zisky do štátov s nízkym daňovým zaťažením, prípadne aby umelo prispôsobili transakciu a zneužili pravidlá v oblasti zdaňovania spoločností. Takáto daňová optimalizácia spoločností je často podporovaná vydávaním daňových stanovísk daňovými správami jednotlivých štátov, v ktorých sa správca dane vyjadruje k súladu cezhraničnej transakcie s vnútroštátnymi zákonmi. Neexistencia dostatočnej transparentnosti v tejto oblasti vytvára priestor na zneužívanie pravidiel v oblasti zdaňovania, čo vedie k znižovaniu daňovej povinnosti, ale aj narúšaniu pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu. Tým sa znižuje kredibilita daňových správ nielen z pohľadu spoločností, ale aj z pohľadu občanov celej EÚ.
Cieľom zmeny tohto zákona je zvyšovanie daňovej transparentnosti a účinný boj s nežiaducimi daňovými praktikami. Upravuje sa rozsah a podmienky automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Vychádzajúc z definícií obsiahnutých v smernici, predmetom automatickej výmeny informácií v Slovenskej republike budú cezhraničné záväzné stanoviská vydané podľa § 53a až 53c daňového poriadku, rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne vydané podľa § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov a rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia vydané podľa § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Nadväzne zákon upravuje lehoty a spôsob automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách bude prebiehať medzi členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorá bude mať prístup k obmedzenému rozsahu informácií. Smernica požaduje od Európskej komisie zriadiť zabezpečený centrálny register cezhraničných záväzných stanovísk členských štátov na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, prostredníctvom ktorého by mala automatická výmena prebiehať od 1.1.2018. V zákone sa tiež ukladá povinnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky zasielať ročné vyhodnotenie efektívnosti automatickej výmeny a štatistické údaje do obdobia zriadenia bezpečného centrálneho registra.