Daň z príjmov – ďalšie zmeny
14. 8. 2023
Cieľom novely zákona o dani z príjmov je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Zákon si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok.
V zákone o kolektívnom investovaní sa rozširuje okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvyšuje sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov.
Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.
K
Akčný plán boja proti daňovým podvodom
7. 6. 2017
Vláda SR aktívne pracuje proti daňovým podvodom
Vláda SR schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na obdobie 2017 – 2018 (ďalej len „Akčný plán“), ktorý vláde predložilo ministerstvo financií spolu s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra. Akčný plán obsahuje 21 nových opatrení, ktorých cieľom je eliminácia nových foriem daňových podvodov. Každé z opatrení Akčného plánu má stanovený časový harmonogram, pričom ako prvé by mali byť implementované opatrenia týkajúce sa nekalých praktík pri fúziách obchodných spoločností, zavedenie evidencie tržieb v ERP s on-line prepojením na finančnú správu a posilnenie osobnej zodpovednosti spoločníkov obchodných spoločností, v ktorých nie je stanovený štatutárny orgán. V súlade s Akčným plánom by s účinnosťou od 1. januára 2018 malo dôjsť k zavedeniu možnosti vrátenia časti nadmerného odpočtu pred začatím daňovej kontroly, a to vo výške, o ktorej na základe údajov z kontrolných výkazov nie sú pochybnosti. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Novelou Daňového poriadku by sa k 1. januáru 2018 mali rozšíriť oprávnenia Finančného riaditeľstva o možnosť indexácie daňových subjektov na daňové subjekty dodržujúce daňovú disciplínu a subjekty porušujúce všeobecne záväzné právne predpisy, pričom by sa mala zmeniť lehota, počas ktorej bude možné vyrubiť alebo dorubiť daň na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní z 5 na 10 rokov. Zároveň by sa mala predĺžiť lehota doby archivácie účtovných dokladov na 10 rokov. K opatreniam Akčného plánu patrí, okrem iného, aj zavedenie súhrnného protokolu z viacerých daňových kontrol vykonávaných súčasne vo viacerých daňových subjektoch, ktorý by mal priniesť komplexný výsledok platný voči všetkým týmto daňovým subjektom, bez porušenia daňového tajomstva.
Daňové tajomstvo
30. 5. 2017
Informácie, ktoré sú dôležité pri styku s finančnou správou
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje najmä :
- oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
- oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto na účet tejto osoby vykonal platbu dane,
- zverejnenie zoznamov podľa § 52 (zverejňovanie zoznamov vypracovaných Finančným riaditeľstvom taxatívne vymedzených v zákone), a vydanie súhlasu podľa § 54 (súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz), poskytovanie údajov podľa § 53 (poskytovanie údajov správcom dane),
- zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.
Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť
30. 5. 2017
Dôkladné vysvetlenie pojmov o zdaniteľnej osobe a ekonomickej činnosti z hľadiska dane z pridanej hodnoty.
Zdaniteľná osoba
Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.
Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).
Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, t.j. je zdaniteľnou osobou len na tento účel.
Ekonomická činnosť
Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení
26. 5. 2017
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo na schválenie návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom a z dôvodu zachovania rovnakých podmienok pre vyplácanie programového výberu a dočasného dôchodku aj úprava podmienok vyplácania dočasného starobného a dočasného predčasného starobného dôchodku, s cieľom zabezpečiť väčšiemu počtu sporiteľov možnosť vybrať si ich nasporené prostriedky prostredníctvom dôchodku poberaného programovým výberom, resp. prostredníctvom dočasného dôchodku, čím sa im zároveň umožní slobodne sa rozhodovať o tom, ako so svojimi úsporami naložia. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zatraktívniť výplatnú fázu z II. dôchodkového piliera pre sporiteľov.
Schválená novela č. 97/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2018 umožní vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku formou programového výberu alebo formou dočasného dôchodku už po splnení jedinej podmienky. Touto podmienkou bude to, že súčet súm dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku vyplácaných z I. piliera, súčasťou ktorých je aj zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, obdobných dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny a sumy doživotného dôchodku z II. piliera) bude vyšší ako referenčná suma. Referenčnou sumou podľa nového § 46da zákona bude taký priemerný mesačný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne (I. pilier), na ktorý vznikol poistencom nárok po 31. decembri 2003.
Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke musí podľa § 46e ods. 10 zverejniť referenčnú sumu do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Táto hodnota bude potom platiť po celý nasledujúci kalendárny rok. Sociálna poisťovňa bude tiež povinná na svojom webe zverejniť priemernú sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pozostalostného dôchodku a výnosu z investovania do 31. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa tieto priemerné sumy určujú. Referenčná suma platná v kalendárnom roku 2018 je referenčná suma určená Sociálnou poisťovňou k 30. novembru 2017. Sociálna poisťovňa ju však zverejní až 1. februára 2018, teda ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona.
Nové podmienky vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia sa budú vzťahovať na tých sporiteľov, ktorí sa rozhodnú uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku v prípade dočasného dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe ponúk poisťovní alebo dôchodkových správcovských spoločností vyhotovených po nadobudnutí účinnosti zmeny zákona, t. j. po 1. februári 2018.