Daň z príjmov – ďalšie zmeny
14. 8. 2023
Cieľom novely zákona o dani z príjmov je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Zákon si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok.
V zákone o kolektívnom investovaní sa rozširuje okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvyšuje sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov.
Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.
K
Daňové priznania sa podávajú ako doteraz - do konca marca
23. 2. 2009
Daňové riaditeľstvo SR upozorňuje, že daňové priznania k dani z príjmov fyzických a právnických osôb za minulý rok je potrebné podať do konca marca tohto roka. Predĺženie lehoty parlament na svojej februárovej schôdzi odmietol.
Tlačivá daňových priznaní sú k dispozícii na
jednotlivých daňových úradoch a je ich možné stiahnuť aj z webovej stránky
daňového riaditeľstva. Na stránke je možné tlačivo aj priamo vyplniť.
Daňové priznania sú rovnaké ako v
predchádzajúcom roku a vypĺňajú sa ešte v slovenských korunách. Výnimkou je iba
oddiel pomocných výpočtov. Tu daňovník prepočíta výslednú sumu konverzným
kurzom na eurá. Výslednú čiastku uhradí daňovník na účet daňového úradu.
Pri daňovej povinnosti sa zaokrúhľuje
na jeden eurocent nadol, v prípade preplatku sa zaokrúhľuje na jeden eurocent
nahor.
Autorizovaní uživatelia so zaručeným
elektronickým podpisom môžu využiť elektronické podávanie daňových priznaní.
Zaručený elektronický podpis je rovnoprávny s vlastnoručným podpisom a daňový
subjekt pri jeho využití nie je povinný správcovi dane doručovať daňové
písomnosti papierovou formou.
Elektronickú formu je však možné využiť aj bez zaručeného elektronického podpisu, a to na základe
dohody so správcom dane. V takomto pripade je daňový subjekt povinný do piatich
pracovných dní odo dňa elektronického podania dokumentu doručiť v písomnej
forme prvú stranu daňovej písomnosti a písomné vyhlásenie o podaní písomnosti
elektronickou formou.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli
49 248 Sk (1,635 tis. €). Pri priznávaní dane si môže uplatniť nezdaniteľné
časti základu dane. V prípade ak je základ dane daňovníka za minulý rok rovný
alebo nižší ako 513 000 Sk (17,03 tis. €), nezdaniteľná časť na daňovníka
predstavuje 98 496 korún (3,269 tis. €). Ak je základ dane vyšší ako 513 000 Sk
(17,03 tis. €), nezdaniteľnú časť predstavuje rozdiel medzi sumou 226 746 Sk
(7,527 tis. €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka. Daňovník si rovnako
môže uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku), či
nezdaniteľnú časť v maximálnej výške 12 000 Sk (398,3 €) v prípade, ak platí
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové
sporenie a poistné na životné poistenie. Daňovníci majú nárok na uplatnenie
daňového bonusu, ktorého výška za minulý rok je stanovená na 6 822 Sk (226,4
€).
Pracujúci na čiastočný úväzok sú podľa generálneho prokurátora znevýhodnení
20. 2. 2009
Zákonník práce zamestnávateľovi umožňuje prepustiť tých, ktorí pracujú menej ako 15 hodín týždenne, bez udania dôvodu, vyplatenia odstupného či výpovednej lehoty.
Generálny prokurátor sa
touto témou zaoberá preto, že táto časť zamestnancov je podľa neho diskriminovaná, a je to
aj v rozpore s európskou smernicou, ktorá stanovuje, aby sa ľudia pracujúci na
čiastočný úväzok neprijímali do zamestnania za nevýhodnejších podmienok ako
ostatní zamestnanci.
Generálny prokurátor nie je jediný, kto má k tejto
problematike výhrady. Odborári na to upozorňovali ešte pri vyjednávaní o
výslednej podobe Zákonníka práce.
Opačný názor však majú zamestnávatelia, ktorí tvrdia,
že práve táto rozdielnosť robí čiastočné úväzky atraktívne.
Hodnota gastrolístkov sa zvýši
19. 2. 2009
Dnes má najnižší gastrolístok hodnotu 2,48 eura. Po novom by to bolo 2,70 eura. Ministerstvo práce navrhuje opäť zvýšiť stravné. Práve to sa môže premietnuť do hodnoty gastrolístka.
Ministerstvo
odhaduje len mierne zvýšenie firemných nákladov. Podľa zisťovania za minulý
rok, ktoré zahrnulo 260 tisíc zamestnancov, je priemerná cena gastrolístka 2,74
eura. Vyplýva z toho, že zamestnávatelia už v roku 2008 poskytovali vyššiu cenu
stravovacej poukážky, ako bude jej nové minimum.
Ministerstvo
pri svojom návrhu postupuje na základe novely zákona o cestovných náhradách.
Návrh opatrenia sa do 24. februára pripomienkuje. V Zbierke zákonov by malo byť
uverejnené v marci. Vyššie stravné by mohlo zamestnancom platiť od 1. apríla.
Odchodné a odstupné
18. 2. 2009
Prípady, kedy vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné ustanovuje Zákonník práce. Nároky na odchodné a odstupné sa navzájom nevylučujú.
Mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo pri znižovaní stavov, ak
prepustia seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku. Zamestnancovi, ktorý
ide z práce rovno na predčasný starobný alebo starobný dôchodok, alebo na
invalidný dôchodok, vzniká nárok na odchodné.
Odchodné
Odchodné má slúžiť ako odmena pri odchode do dôchodku. Každý, kto splní
zákonné podmienky, ho môže dostať len raz a to pri odchode do dôchodku. Povinný
vyplatiť ho je ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval, keď požiadal
o dôchodok, alebo ten, u ktorého zamestnanec skončil pracovný pomer, ak
bezprostredne po skončení pracovného pomeru o priznanie dôchodku požiadal a
priznali mu ho.
Zamestnanec môže o vyplatenie odchodného požiadať svojho posledného
zamestnávateľa písomnou výzvou s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka
práce. Zamestnávateľ je povinný odchodné zamestnancovi vyplatiť bez ohľadu na
to, ako dlho u neho budúci penzista pracoval.
Odstupné
Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát. Vypláca sa tým zamestnancom, s
ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch.
Sem patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov
(stane sa nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov).