Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Pokiaľ ide o vzťahy medzi ľuďmi, najľahšie sa dá dosiahnuť nedorozumenie.

Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.

Najprv hľadajte tam, kde by ste to hľadali naposledy.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.