Daň z príjmov – ďalšie zmeny
14. 8. 2023
Cieľom novely zákona o dani z príjmov je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Zákon si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok.
V zákone o kolektívnom investovaní sa rozširuje okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvyšuje sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov.
Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.
K
Priemerná mzda v priemysle v decembri rástla
10. 2. 2010
Mzdy v slovenskom priemysle rástli vlani v decembri najrýchlejšie od konca roka 2008. V poslednom mesiaci roku 2009 sa priemerná mesačná mzda zvýšila medziročne o 4,9 % na 826,55 €, zatiaľ čo v novembri stúpla o 3,5 %. Za celý rok 2009 mzdy poskočili o 2,2 % na 751,27 €, informoval dnes Štatistický úrad.
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v decembri zvýšil medziročne o 4,4 %, za celý rok 2009 stúpol o 0,6 %.
Mzdy v decembri však vzrástli iba v časti sledovaných odvetví. Najvýraznejšie, o 25,4 %, vzrástli v dodávkach vody, čistení a odvádzaní odpadových vôd. Polepšili si aj pracovníci v priemyselnej výrobe, maloobchode, v reštauráciách a pohostinstvách. Najvyšší pokles miezd, o vyše pätinu, bol zaznamenaný v poštových službách a službách kuriérov.
Aj v poslednom mesiaci vlaňajška najvyššiu mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1 871,24 € pri medziročnom poklese o 2,1 %. Najnižšie zárobky dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 353,35 €.
Mzdy Slovákov v uplynulom období poznačila svetová hospodárska kríza, pre ktorú množstvo firiem zaznamenalo pokles objednávok a ohlásilo prepúšťanie zamestnancov. Tržby priemyselných podnikov v stálych cenách sa v minulom roku prepadli o 18,2 %. V bežných cenách dosiahli 57,3 miliardy €. V samotnom decembri 2009 sa však zdvihli medziročne o 6,3 % na 4,84 miliardy €.
V priemysle koncom decembra pracovalo 472 082 ľudí, čo bolo o 15,4 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Spotrebná daň z benzínu zatiaľ nižšia nebude
10. 2. 2010
Poslanecký návrh opozičných poslancov na zníženie spotrebnej dane z nafty a benzínu na minimálnu hranicu, ktorú povoľuje Európska únia neprešiel prvým čítaním.
Vplyvom navrhovaných zmien by do štátnej pokladnice išlo v tomto roku o 143,87 milióna eur menej z daňových príjmov. Výpadok v nasledujúcom roku by bol vyšší, konkrétne 151,79 milióna eur. Pri prepočtoch sa podľa predkladateľov zohľadnil aj trend zvyšovania podielu palív s biologickou zložkou, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba spotrebnej dane, na celkovej spotrebe pohonných hmôt.
Daňové príjmy štátu boli vyššie
9. 2. 2010
Príjmy štátu z daní boli v úvode tohto roka vyššie, ako predpokladal štátny rozpočet. Na prvý mesiac prekročili celkové daňové príjmy rozpočtovanú úroveň o 5,91 % a dosiahli 760,8 mil. eur. Horšie ako stanovoval rozpočet sa vyvíjali nedaňové príjmy, ktoré dosiahli 18,3 mil. eur, čím naplnili rozpočtovanú výšku na 87,69 %. Z údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR ďalej vyplýva, že pod vyššie daňové príjmy sa podpísal predovšetkým lepší výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
Pre prvý mesiac roka výber dane z pridanej hodnoty vo výške 509,7 mil. eur prekročil rozpočtovanú úroveň o 35,23 %. Vyšší výber zaznamenal štát aj v prípade spotrebných daní, ktorých výber prekročil rozpočet o 9,47 % a dosiahol 181,9 mil. eur. Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vo výške 66,996 mil. eur naplnili rozpočet iba na 38,8 %. Nedaňové príjmy v úvode roka dosiahli výšku 18,318 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom predstavuje nižšie príjmy o 12,31 %.
Celkovo by v tomto roku daňové a colné úrady mali vybrať spolu 8,871 mld. eur. Daňové príjmy by z celkového objemu príjmov tvoriť 8,620 mld. eur a nedaňové príjmy viac ako 250 mil. eur. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 8,291 mld. eur, čím prekročili plán o 2,34 %.
Európska komisia má výhrady k 2. pilieru
8. 2. 2010
Kvôli výhradám Európskej komisie navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Uvoľnia sa tak podmienky na investovanie peňazí dôchodkového fondu.
Komisii sa nepozdáva, že Národná banka Slovenska má právomoc povoliť dôchodkovému fondu, aby investoval svoje aktíva až do 50 % ich čistej hodnoty iba do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom, ktorý patrí do eurozóny.
Podstatou výhrad bola najmä diskriminácia tých členských štátov Európskej únie, ktoré ešte nemajú zavedenú menu euro.
Navrhovaná novela zákona má uvoľniť investičné podmienky a vytvoriť širší priestor pre investovanie prostriedkov v dôchodkových fondoch aj mimo rámca eurozóny.
Podľa Európskej komisie súčasné znenie zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž slovenským orgánom umožňuje aj naďalej diskriminovať investície do cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom, ktorý nepatrí do eurozóny, alebo treťou krajinou. V prípade, že komisia nedostane do dvoch mesiacov uspokojivú odpoveď, môže túto vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.