Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Jediná naozajstná voľba, ktorá vám zostane po príchode na svet, je voľba medzi zlým a ešte horším.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.

Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.