Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Nesplnenie registračnej povinnosti a daňová kontrola
20. 12. 2018
V prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Pri vrátení tejto dane daňový úrad využije možnosť kompenzácie s prípadnými daňovými nedoplatkami. Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane, čo jednoznačne vyplýva zo spresneného ustanovenia odseku 6.
V ustanovení odseku 7 sa vypúšťa odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.
Rekreácia zamestnancov podľa Zákonníka práce
19. 12. 2018
Novelou zákona o podpore cestovného ruchu sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.
Štáty, v ktorých je obdobný systém podpory už zavedený (Francúzsko, Maďarsko a Taliansko) vykazujú najvyššiu účasť domáceho obyvateľstva na domácich súkromných cestách a potvrdzujú tak účinnosť tohto systému podpory domáceho cestovného ruchu. Naopak, z výsledkov prieskumov Európskej komisie preferencií občanov EÚ v turizme z roku 2015 spomedzi krajín EÚ v roku 2014 vyplýva, že domácu dovolenku pred zahraničnou uprednostnilo len 33% dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska. Približne polovica týchto dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska pritom nevyhľadávala prioritne typicky prímorské destinácie, ale také, pre ktoré má aj Slovenská republika veľmi dobré predpoklady (príroda, wellness, gastronómia, kultúra, šport, atď.).
Ustanovilo sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý nepretržite pracuje u zamestnávateľa aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, ak o tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhol vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. O pomernú časť sumy príspevku na rekreáciu môže zamestnávateľa požiadať aj taký zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak u zamestnávateľa pracuje dlhšie ako 12 mesiacov.
„Ekonomická činnosť“ pre účely dane z pridanej hodnoty
18. 12. 2018
Pod týmto pojmom sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v BSM, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Jednotlivé údaje zverejňuje finančného riaditeľstvo o osobách, ktoré sú registrovanými subjektmi pre daň z pridanej hodnoty, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa predošlej vety. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Pripravované zmeny v správe daní a poplatkov
17. 12. 2018
Proces správy daní a poplatkov a jeho jednotlivé štádiá je predmetom daňového poriadku, pričom tento predpis upravuje nielen procesné úkony správcu dane, ale aj jednotlivých účastníkov konania, ktorí v ňom vystupujú.
Počnúc 1. januárom 2019 došlo pri výkone správy daní k určitým zmenám, ktoré majú vplyv aj na výkon správy daní a je ich potrebné zohľadňovať aj v kontexte osobitnej právnej úpravy. Podľa § 52 ods. 5 daňového poriadku zverejňuje finančné riaditeľstvo aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Pojem „daňový subjekt“ legálne definuje § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým subjektom osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Osobitnou právnou úpravou pre prípad dane z pridanej hodnoty je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.