V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.

Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Ak má pes peniaze, je z neho pán Pes.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.