Čo patrí medzi závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Možno k nim zaradiť najmä:
1. účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania,
2. účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania,
3. účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania,
4. tvorba opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania,
5. zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania,
6. tvorba rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania,
7. zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania,
8. účtovanie pohľadávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania,
9. účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania,
K
Poistné na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce
8. 8. 2022
Odvodová odpočítateľná položka sa pri platbe poistného uplatní tak, že príjem plynúci z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, konkrétne vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie (SP) a poistného na poistenie v nezamestnanosti (PvN) sa v súlade s ust. § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zníži o odvodovú odpočítateľnú položku.
Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie sa neznižuje, t.j. predstavuje vymeriavací základ zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. V praxi môžu nastať nasledovné situácie:
• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.
Vzhľadom na to, že poistenec má v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky. Uvedené bude mať dopad aj na zápis na evidenčný list dôchodkového poistenia.
Zamestnanec, ktorý bude vykonávať pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude nemocensky poistený, takže sa bude považovať za zamestnanca aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
K
Príspevky zo sociálneho fondu
29. 7. 2022
Starostlivosť zamestnávateľa o stravovanie zamestnancov treba chápať ako zákonnú povinnosť každého zamestnávateľa.
Vo vzťahu k problematike zamestnaneckých benefitov však treba spomenúť možnosť zamestnávateľa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:
• upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
• umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
• rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (najčastejšie ide napr. o rodinných príslušníkov zamestnanca, poberateľov starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku).
K
Suma finančného príspevku na stravovanie
29. 7. 2022
Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa prvej vety § 152 odseku 3 ZP, musí byť najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 odseku 4 ZP.
Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 odseku 3 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 odseku 4 ZP, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem uvedených súm zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu.
K
Stravovanie a cestovné náhrady
25. 7. 2022
Zákonník práce upravuje povinnosť zamestnávateľa prispieť na stravovanie zamestnancom sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Podľa nového Opatrenia MPSV SR č. 116/2022 Z. z., je suma stravného od 1. 5. 2022 pre pracovnú cestu v trvaní 5-12 hodín 6 €. Zamestnávateľ je teda povinný prispievať na stravovanie svojich zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, maximálne však na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja od 1. 5. 2022 sumou 3,30 € (6,00 × 55 %). Okrem toho zamestnávateľ poskytuje zamestnancom príspevok na stravovanie podľa zákona o sociálnom fonde.
Ustanovenie § 152 ods. 4 Zákonníka práce upravuje výšku minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, ak poskytuje zamestnávateľ stravovanie formou sprostredkovania. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať minimálne 75 % stravného poskytovaného pri pracovné ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
To znamená, že minimálna hodnota stravovacej poukážky podľa súčasného právneho stavu musí byť 3,83 €. V uvedenej súvislosti možno pre úplnosť pripomenúť, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
K