Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Prepustenie zo zamestnania - dokumenty pre zamestnanca
28. 1. 2009
Pri prepúšťaní zo zamestnania majú zamestnanci určité nároky. Predovšetkým im však zamestnávateľ musí odovzdať niektoré dokumenty.
Prepúšťaný má narok na podporu zo strany zamestnávateľa, aj
úradu práce.
Keď výpoveď dáva zamestnávateľ - z dôvodu, že ruší pracovné
miesto z organizačných dôvodov, ruší alebo premiestňuje firmu, alebo preto, že
zamestnanec zo zdravotných dôvodov už nemôže vykonávať svoju prácu, mal by
zamestnancovi vyplatiť odstupné. Ak firma zamestnanca prepúšťa z iných dôvodov,
odstupné mu nepatrí. Z vyplateného odstupného sa neplatia odvody do poisťovní.
Vstupuje však do základu dane a je zdaňované daňou z príjmov. Výška vyplateného odstupného by mala byť
uvedená v ukončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ nazve a do
výplaty zahrnie odstupné ako odmenu, okrem preddavku na daň z príjmov je treba
zaplatiť aj odvody do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Toto
riešenie je nevýhodné tak pre zamenávateľa, ako aj pre zamestnanca.
Hromadné prepúšťanie má iné pravidlá ako klasická výpoveď.
Hromadné prepúšťanie je potrebné oznámiť Ústrediu práce, o jeho podmienkach
vyjednávajú odbory (ak nie sú, hromadné
prepúšťanie musí zamestnávateľ prerokovať priamo s dotknutými zamestnancami). V
rámci hromadného prepúšťania majú zamestnanci nárok na náhradu mzdy najmenej vo
výške dvojnásobku priemerného zárobku.
Pri ukončení zamestnania je zamestnávateľ povinný
vystaviť tieto dokumenty:
– ukončenie pracovného pomeru alebo dohodu o ukončení
pracovného pomeru
– potvrdenie o zamestnaní (predtým zápočtový list)
– potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň
– potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti
– pracovný posudok.
Prepustení Slováci sa do podnikania nehrnú
27. 1. 2009
Slováci, ktorí prišli v dôsledku hospodárskej krízy o prácu, si buď ihneď nájdu uplatnenie u iného zamestnávateľa, alebo končia na úradoch práce. Iba minimálny počet prepustených sa pokúša riešiť svoju životnú situáciu podnikaním.
Často ich k tomu nútia samotní zamestnávatelia.
Pri prepúšťaní zamestnancov sa zamestnávatelia zbavujú
najskôr ľudí zamestnaných cez personálny lízing, zamestnancov so zmluvami na určitý čas a napokon nasledujú
ľudia pracujúci cez firmu na živnosť. Ani z jednej z týchto troch skupín
sa totiž nemusí platiť odstupné, čo pre firmu znamená úsporu nákladov.
Ľudia ponúkajúci svoje služby na živnosť majú na trhu práce
vyššiu šancu uspieť, ako uchádzači, ktorí striktne trvajú iba na klasickom
pracovnom pomere.
Odvetvia informačných technológií zatiaľ neprepúšťajú
27. 1. 2009
Vzhľadom na nižšiu cenu pracovnej sily nadnárodné spoločnosti, ktoré na Slovensku prevádzkujú veľké administratívne a vývojové centrá, zatiaľ neprepúšťajú.
Poplatky za cezhraničné platby sa vstupom do eurozóny znížili
26. 1. 2009
Cezhraničné výbery a prevody z bankomatov v eurách v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru sú od začiatku roka spoplatňované rovnako ako tuzemské prevody a výbery z bankomatov na Slovensku.
V praxi to znamená, že za prevod eur zaplatí slovenský klient
banke toľko, ako v prípade domáceho prevodného príkazu. K zjednoteniu poplatkov za prevody v eurách
do sumy 50 000 eur v rámci 30
európskych krajín na úroveň tuzemských
platieb dochádza na základe nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Toto
nariadenie predpisuje povinný spôsob a formu zadávania čísel účtov pri
transakciách.