Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Optimista verí, že ak niečo má začiatok, má aj koniec. Pesimista vie, že čím je koniec žiadanejší, tým je vzdialenejší.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.

Ľubovoľné novovyvinuté zariadenie musí obsahovať aspoň jednu súčiastku, ktorá je zastaralá, dve, ktoré nie je možné zaobstarať a tri, ktoré sú ešte len vo vývoji.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.