Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.