„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Matka príroda je macocha.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Pozor, aby ste s vaničkou nevyliali aj dieťa! Primár Marat v súkromnej pôrodnici.

Ako si kto ustelie, tak bude ležať. Reklamný slogan, ktorý vymyslel známy výrobca postelí Prokrustos.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.