V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Peklo, to sú ostatní ľudia.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Teleso umiestnené v priestore zostane na svojom mies len dovtedy, kým si nezhodnotí svoje možnosti.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Reči sa hovoria a chlieb sa je, alebo inými slovami, informácia, ktorú krvopotne získate, sa netýka toho, čím sa práve zaoberáte.

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

Nie je žiadna hanba nebyť bohatým. Ale ani žiadna výhoda.