Murphy radí
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O márnom hľadaní - III. večer
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je smiešny
Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“
Pani podala žiadosť o rozvod. Na pojednávaní sa sudca pýta: „Môžete uviesť dôvod na rozvod?“ „Manžel vždy číta detektívky prvý a zakaždým na prvú stranu napíše meno vraha!“
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
(Myšlienky bez cla)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)