Billa zvýšila mzdy zaměstnancům v prodejnách průměrně o 1200 korun
18. 10. 2019
Supermarkety Billa v Česku od začátku října zvýšily základní mzdu zaměstnancům v prodejnách o pět procent, tedy průměrně o 1200 korun. Ve čtvrtek o tom informovala mluvčí řetězce Dana Bratánková. Na nárůstu platů se společnost, která patří do první desítky největších prodejců v ČR, dohodla s odbory. Letos zvýšila firma platy již podruhé, celkově tak od začátku roku zvedla v průměru základní mzdy zaměstnanců na prodejnách o 17 procent, uvedla Bratánková. Výši průměrného platu neuvedla.
Průměrný hrubý měsíční plat pokladního v obchodě podle portálu Platy.cz činí 22 935 korun, u prodavače pak 24 069 korun. Průměrná hrubá měsíční mzda v Česku letos ve 2. čtvrtletí vzrostla meziročně o 7,2 procenta na 34 105 korun a poprvé ve čtvrtletním sledování překonala 34 000 Kč. Podobně jako Billa navýšila letos platy svým pracovníkům v provozu většina tuzemských maloobchodních řetězců, jako jsou Albert a Tesco, anebo i velkoobchody Makro Cash & Carry. Například v diskontu Penny Market, který je s Billou součástí skupiny REWE International AG, se základní mzda pokladní na plný úvazek pohybovala na jaře mezi 23 až 28 tisíci korunami měsíčně. Supermarkety Billa v Česku loni podle výroční zprávy zvýšily tržby za prodej zboží o devět procent na 27,7 miliardy korun. Vzrostl i čistý zisk firmy o 60 procent na 591 milionů korun. Její obrat se podle Bratánkové pohybuje kolem 31 miliard korun. V Česku má řetězec 225 prodejen s více než šesti tisíci zaměstnanci.
(Zdroj: ihned.cz)
Alternatíva voči predĺženiu obdobia preberania podpory
23. 11. 2009
Ministerstvo pôdohospodárstva ponúka ľuďom bez práce možnosť zamestnať sa pri čistení lesa, stavaní plotov, údržbe lesných ciest či starostlivosti o mladé stromčeky. Považuje to zároveň za alternatívu zníženia narastajúcej nezamestnanosti. Takýmto spôsobom by prácu mohlo nájsť asi 2 500 ľudí.
O tom, či nezamestnaní naozaj pôjdu do lesa, rozhodne až vláda. Tento návrh je alternatívou voči návrhu ministerky práce, ktorá chce predĺžiť obdobie poberania dávky v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov.
Rezortu financií sa vyššia suma, ktorá je potrebná na predĺženie podpory poberania podpory, veľmi nepáči. Pri takejto legislatívnej zmene hrozí, že štát bude musieť dotovať Sociálnu poisťovňu nad stanovený rámec.
Rezort práce však okrem predĺženia poberania dávok pripravil aj lacnejšiu verziu – zmiernenie podmienok poberania podpory. Mal by mať na ňu nárok každý, kto sa dostane do evidencie nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. Aktuálne platí, že za posledné štyri roky si musel nezamestnaný platiť aspoň tri roky.
Ktorá alternatíva vo vláde prejde bude závisieť od opatrení, ktoré do 23. novembra pripravia ostatné rezorty (hospodárstva, pôdohospodárstva a výstavby). Podľa slov premiéra je možné pokračovať aj v programe zatepľovania obytných domov či v efektívnejšom využívaní biomasy.
Daňové úľavy pre tretí pilier zostanú
23. 10. 2009
Sporenie v treťom pilieri i naďalej bude podliehať daňovým úľavám. Zoškrtanie daňových úľav z tretieho piliera bolo jednou z možností, ako zlepšiť príjmy mestám a obciam, ktoré pre krízu a pokles výberu daní fungujú na hraniciach svojich možností.
Rezort financií takýto návrh nepredloží a samosprávy sa dohodli, že to nebudú žiadať. Od tejto úvahy obe strany upustili. Samosprávy požadujú od štátu dotáciu minimálne na pokrytie nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia.
Vláda obciam už tento rok sľúbila transfer 70 miliónov €, ktoré by mali dostať v najbližších týždňoch.
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu
22. 10. 2009
Od marca budúceho roka na Slovensku zdražie tvrdý alkohol. Parlament dnes zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu schválil, čo by malo štátu v najbližších rokoch priniesť dodatočné desiatky miliónov eur. V budúcnosti sa zmenia tiež pravidlá distribúcie alkoholu. Predávať ho budú môcť len veľkoobchodníci so špeciálnou licenciou.
Základná sadzba spotrebnej dane z liehu stúpne od marca na 1080 € (32.536,08 Sk) za hektoliter zo súčasných 939,38 € (28.299,76 Sk). Ak predajcovia zvýšenie sadzby dane premietnu do cien, pollitrová fľaša 40-percentného alkoholu by mohla zdražieť o zhruba 33 centov (asi desať korún).
Na Slovensku sa zdaňovanie liehu nemenilo od roku 2006. Poslanci odsúhlasili aj zavedenie evidencie výrobných zariadení v liehovarníckych závodoch, čo by v budúcnosti malo zabrániť nelegálnej produkcii liehu. Údaje budú zbierať colné úrady SR. Novela zákona počíta aj s povinnými licenciami na predaj alkoholu pre veľkoobchodníkov, ktorí budú od roku 2011 potrebovať špeciálne povolenie.
Malí obchodníci a krčmy licencie potrebovať nebudú. Alkohol však budú môcť nakupovať len od veľkých predajcov s povolením. Cieľom opatrenie je zabrániť predaju "čierneho" alkoholu.
(Zdroj: TOPKY, SITA, ČTK)