Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.

Silní využívajú slabých, bohatí chudobných a vláda všetkých.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

Postupy vedy sú jednoduché: Meraj mikrometrom! Znač kriedou! Rež sekerou!

V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.

Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.