Murphy radí
Zákony odkladania
Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.
Nič nie je natoľko jednoduché, aby sa to nedalo sfušovať.
V živote je lepšie riadiť sa výnimkou ako pravidlom.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa
Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako bojovať s klebetou
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Mnoho je na svete mocného...
Ak dokážem dobre vychádzať so zlou ženou, je pre mňa hračkou vychádzať dobre s ostatnými ľuďmi. (Sokrates)
Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)
Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)