Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
Ak sa vám zdá, že dostávate od života menej, ako vám prináleží, o chvíľu zistíte, že máte viac, ako si zaslúžite.
Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všeobecné ustanovenia
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
(Murphyho zákonník)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
Každý vie rozhodnúť, ak disponuje dostatočným množstvom údajov.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Ak riešenie problému vyžaduje zvolanie väčšieho počtu porád, potom sa tieto porady nakoniec stanú dôležitejšími, ako problém.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)