Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Monetárny zákon: Nech politici hovoria o čomkoľvek, vždy ide o peniaze.
(Murphyho zákonník)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O podnikaní a vede - VII. večer
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)