Murphy radí
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
(Zrnká úsmevu)
Murphy optimista
Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.
Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.
Ak vaše slová prestávajú počúvať, je čas na zmenu štýlu: menej slov a viac úplatkov.
(Murphyho zákonník)
Život je žart...
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
(Myšlienky bez cla)
Informácie pre šéfa
Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.
V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.
Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)