Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako si komplikovať život - II. večer
Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.
Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.
To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak hodnotíte pracovníka, tak pamätajte na to, že vaše hodnotenie má časovo omedzenú trvanlivosť.
Ak budete zisťovať, čo určitému pracovníkovi nemôžete dať robiť, tak vaše pochybnosti nebudú mať konca.
Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)