Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a život
Život má nechutný zvyk byť reálnym.
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa ešte stále len čaká.
Pravdepodobnosť, že urobíte neuveriteľne hlúpu a trápnu chybu, je priamo úmerná dôležitosti ľudí, ktorí na vás pozerajú.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho rady
Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.
(Murphyho zrnká II)