Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)

Najväčší úspech človeka nie je v tom, že nepadne, ale v tom, že vždy opäť vstane. (Konfucius)

Ak ti raz bude ľúto, že si neprehovoril, potom tisíckrát budeš ľutovať, že si nemlčal. (Afer)

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.