Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a problémy
Na väčšinu problémov existuje mnoho odpovedí, ale málo riešení. Zatiaľ čo väčšina odpovedí je čiastočne správna a čiastočne chybná, riešenia sú vždy úplne nanič.
Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.
Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Životné pravdy
Jednou z najväčších nerozlúštených záhad je, prečo sú zákazníci v preplnenej reštaurácii obslúžení rýchlejšie, ako keď je reštaurácia poloprázdna.
Neexistuje nikto, kto by absolútne nič nevedel robiť. Ak nič iné, určite vie robiť aspoň chyby!
Až na konci života zistíte, že ste sa po celý čas driapali na nesprávny vrchol.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
(Murphyho zákony v bájkach)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)