Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákony a komentáre
Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.
Najväčšia radosť je škodoradosť.
Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.
(Murphyho zrnká II)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)