Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najlepšími priateľmi človeka je jeho desať prstov.
Ak poznáš rozdiel medzi dobrou a zlou radou, nepotrebuješ rady.
Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všeobecné ustanovenia
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
(Murphyho zákonník)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všetko má svoj koniec
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)